máme, môžeme ďakovať americkému vynálezcovi holandského pôvodu. Bol ním Thomas Alva Edison.
S prvými pokusmi začal v septembri roku 1878. Zo začiatku skúmal vlastnosti uhlíkovej tyčinky. Tento vynálezcov pokus nebol veľmi úspešný. Neskôr začal experimentovať s kovovými vláknami. Aj tieto pokusy sa skončili neúspechom. Svojej myšlienky sa nevzdal a začal robiť pokusy s rozličnými materiálmi. Až 21. októbra 1879 sa zrodil nový vynález, zuhoľnatená niť vydržala horieť v žiarovke plných 40 hodín.
Ak si teraz porovnáme tento výsledok s prvými Edisonovými pokusmi, tak bol úspešný. Prvá Edisonova žiarovka dokázala svietiť iba 8 minút. Po tomto úspechu sa celý kolektív okolo geniálneho vynálezcu dal do ďalších výskumov. Pokúšali sa vytvoriť objímku na žiarovku, vypínač a konštrukciu prvého elektrického rozvodu. Žiarovka, ktorá dokázala svietiť 40 hodín, ich predsa len neuspokojovala. Na vlákno vyskúšali asi šesťtisíc materiálov zo všetkých kútov sveta. Táto práca nebola jednoduchá a pritom bola časovo náročná. Neraz sa stávalo, že Edison pracoval v laboratóriu do tretej ráno. Keď už bol úplne vyčerpaný, ľahol si na stôl s knihami, kde spal až do rána. Pracovný kolektív sa mu s radosťou prispôsoboval aj v jeho rýchlom pracovnom tempe.
Svet v tom čase distribúciu elektrickej energie považoval za nezmysel. Edison však svet presvedčil, že jeho vynález je predsa len opodstatnený. Úspech prišiel, keď sa 21. októbra 1879 rozsvietila žiarovka so zuhoľnateným vláknom. Len čo prenikla na verejnosť správa, že sa Edisonovi podarilo úspešne použiť elektrinu na svietenie, na burze vypukla panika. Ceny akcií sa začali meniť. Edisonove akcie stúpli z 20 dolárov až na neuveriteľných 7500 dolárov. A ceny akcií plynárskych spoločností prudko klesali. Veľký údiv nastal na Silvestra roku 1879. Vtedy sa prvýkrát rozsvietili žiarovky na ceste do Edisonovho sídla. Prvá elektrická inštalácia vznikla na lodi v roku 1880. Pokrok rozvoja elektrického osvetlenia sa už rozvíjal veľmi rýchlo. Stovky Edisonových žiaroviek sa rozsvietili na výstave v Paríži v roku 1881. Aj Edison mal svojich konkurentov. Ruskí vedci Jakov a Jabločkov sa snažili zdokonaliť systém oblúkovej lampy. V roku 1881 na Medzinárodnej elektrotechnickej výstave v Paríži bola oblúková lampa rovnocenným súperom žiarovky. Vtedy za ňu dostal zlatú medailu inžinier František Křížik. Oblúkovú lampu neľútostne vytlačila žiarovka, ktorá nám slúži dodnes.
Edisonovým spolupracovníkom bol bratislavský rodák Štefan Fodor. Výroba žiaroviek sa naplno rozbehla 4. 9. 1882. Najlepšie sa vynálezcovi darilo so zuhoľnateným papierom. Pre veľkovýrobu zo začiatku začali používať podkovovité vlákna zo zuhoľnateného papiera. Edisonove ambície boli oveľa vyššie. Jeho cieľom bolo skonštruovať žiarovku, ktorá by vydržala svietiť až tisíc hodín. Neskôr sa tejto úlohy ujal celý štáb technikov v továrňach. Žiarovku stále zdokonaľovali. A. N. Lodygin skúšal v žiarovkách kovové vlákna vzácnych zemín. V roku 1890 použil s úspechom wolfrám, ktorý je zdrojom svetla v žiarovke dodnes.
Žiarovka nie je jediný Edisonov vynález. Zaslúžil sa aj o ďalšie, ktoré pohli technický rozvoj ľudstva dopredu. Medzi jeho ďalšie vynálezy patrí priemyselné dynamo. Zaoberal sa aj záznamom zvuku. Ďalším významným vynálezom bol fonograf, predchodca gramofónu a ďalšie. Jedno je isté: bez žiarovky si dnes život nevieme predstaviť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
