dokonalosťou nedosiahnuteľnou akýmkoľvek ďalekohľadom umiestneným na Zemi. Bol pomenovaný pod Edwinovi Hubblovi. Tento americký astronóm v roku 1929 zistil, že vesmír sa rozpína ako balón. Jeho práca inšpirovala teóriu o tom, že vesmír začal veľkou explóziou, tzv. veľkým treskom.
Astronomické observatóriá sa stavajú na vrcholoch vysokých hôr v takej výške, že väčšina mrakov a znečistenie atmosféry končí pod touto úrovňou. Ale aj napriek tomu je pohľad z týchto observatórií rozmazaný vplyvom prúdenia vzduchu. Najčistejší pohľad je práve z oblastí mimo atmosféru priamo z vesmírneho priestoru.
Ďalekohľadom môžeme vidieť omnoho lepšie než ľudským okom, pretože ďalekohľad zachytáva omnoho viac svetla než ľudské oko. Na rozdiel od bežných ďalekohľadov využívajúcich šošoviek k zachytávaniu a koncentrácii svetelných paprskov (refaktorov) využívajú k tomu istému účelu veľké astronomické ďalekohľady zrkadlá (reflektory). Čím viac svetla zachytíme, tým lepší obraz dostaneme, a preto čím väčšia je plocha zrkadla, tým lepší je aj ďalekohľad. Aj napriek tomu, že zrkadlo Hubblovho ďalekohľadu (Hubble Space Teleskop HST) má priemer iba 2,4 m, teda menší než sú priemery pozemských ďalekohľadov, môžeme jeho pomocou vidieť aj objekty stokrát slabšie a detaily desaťkrát menšie než pri pozorovaní najlepšími ďalekohľadmi na Zemi. HST je totiž umiestnený nad atmosférou, takže sa neprejavuje neostrosť pri priechode svetla atmosférou. Teleskop stál 1,5 miliárd amerických dolárov a bol najdrahším dovtedy vyrobeným satelitom. Je 13,1 m dlhý (asi ako železničný vagón) a váži 11,5 tony (hmotnosť asi 10 automobilov).
HST bol vypustený na obežnú dráhu Zeme v apríli 1990 vesmírnou loďou Discovery. Je vybavený dvoma hlavnými prístrojmi slúžiacimi pre snímanie oblohy. Prvý z nich, širokouhlá a planetárna kamera slúži k fotografovaniu planét a veľkých oblastí oblohy. Druhý z nich kamera pre snímanie slabých objektov sa môže zaostriť na malé, nejasné objekty, ako napr. vzdialené galaxie.
Po uvedení HST na obežnú dráhu sa ho odborníci z NASA pokúšali zaostriť na rôzne objekty, ale s hrôzou zistili, že snímky neboli nikde ani zďaleka také ostré ako sa pôvodne predpokladalo. Hlavné zrkadlo, o ktorom sa predpokladalo, že bude najdokonalejšie doteraz vyrobené zrkadlo, bolo nepresné. Skúmanie preukázalo, že výrobca vyleštil zrkadlo s ľahko odlišným zakrivením, t. j. že má zlý tvar.
Chyba v zakrivení zrkadla síce dosahovala veľkosti iba 1/50 šírky ľudského vlasu, ale spôsobovala, že prprsky svetla dopadajúce na vonkajšiu časť zrkadla sa odrážali do iného ohniska, než paprsky dopadajúce do jeho centrálnej časti. Je zarážajúce, že zostavený ďalekohľad nebol nikdy na Zemi otestovaný, a tak si vzniknutú chybu až do času prvého použitia vo vesmíre nikto nevšimol. Zdalo sa, že HST sa stane veľmi drahým zmätkom.
Našťastie nebol teleskop úplne nepoužiteľný, pretože sa vedcom pomocou počítačového spracovania obrazu podarilo aspoň čiastočne odstrániť rozmazanosť fotografií vytvorených ďalekohľadom.
Iba niekoľko mesiacov po vynesení HST na obežnú dráhu vypukla na Saturne (planéta so známym prstencom) v mrakoch jeho atmosféry veľká búrka. Planéta Saturn je normálne pokojná, podobné búrky vznikajú iba veľmi zriedkavo dochádza k nim asi raz za 30 rokov. Práve preto sa vedci rozhodli nasmerovať ďalekohľad na Saturn, aby mohli priebeh búrky sledovať. Na začiatku sa búrka javila len ako veľká biela škvrna. Z nej sa okolo rovníka Saturnu postupne vytvoril pás mrakov. Analýzou sledovaného vývoja oblačnosti mohli astronómovia vystopovať prítomnosť a priebeh vetrov vo veľkých výškach.
Pomocou HST sa podarilo napr. urobiť aj prvý jasný snímok Charonu, malého mesiaca planéty Pluto. Zo Zeme sa to dovtedy nepodarilo žiadnym ďalekohľadom.
Avšak ani tieto úspechy nemohli zamaskovať skutočnosť, že HST nepracovať ani zďaleka s takou presnosťou, s akou mal. Najslabšie objekty, o ktorých sa predpokladalo, že by mohli odpovedať na otázky týkajúce sa veľkosti a veku vesmíru, boli stále mimo dosah. Tiež solárne panely spôsobovali problémy a bolo ich nutné vymeniť.
Kúsok farby, ktorý sa uvoľnil z meracieho zariadenia spôsobil optickú chybu v rozmere zrkadla v dôsledku čoho obrazy vzdialených končín vesmíru, ktoré prichádzali z teleskopu neboli dokonale zaostrené. Riešenie problému bolo priam geniálne. Vedci vyrobili zariadenie, ktorého optická chyba bola rovnaká, no v opačnom smere, čím sa tak chyba výsledného obrazu anulovala.
Raketoplán Endeavour sa v decembri 1993 zvniesol na obežnú dráhu, aby previedol dovtedy najkomplikovanejšiu úlohu v otvorenom vesmíre. Stretnutie s HST prebehlo vo výške 600 km nad zemským povrchom. Diaľkovo riadené rameno uchopilo HST a vložilo ho do nákladného priestoru, kde dve skupiny astronautov vstupovali počas 5 dní do vesmírneho priestoru, aby namontovali nové súčiastky.
Od štartu Hubblovho vesmírneho teleskopu uplynie v apríli už desať rokov. Na svojej obežnej dráhe vysoko nad turbulentnou atmosférou našej Zeme poskytuje toto kozmické observatórium vedcom neuveriteľne ostré zábery vesmíru.
Hubblov teleskop sa vedcom odmeňuje fantastickými pohľadmi do hĺbok kozmického priestoru. Sú to doteraz najdokonalejšie zábery vesmíru. Za desať rokov akoby už vyrástol z detských nohavíc a do plánovaného odchodu do dôchodku - v roku 2010 určite privedie astronómov ešte veľakrát do vytrženia.
Autor: Spracovala: Jana VARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
