potrpia a čo neznášajú, aké filmy a knihy sa im páčia? Tak potom presne vám je určená naša rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky o známych politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.
***
Keby sa Ján Süli nestal starostom Starého mesta, určite by sa uživil ako výrobca nábytku. Málokto o ňom vie, že je domácim kutilom a vlastnými rukami zhotovuje originálny nábytok sebe, ale aj svojej dcére.
"Ako som sa k tomu dostal? Býval som s rodinou v paneláku a nevedel som v obchodoch za socializmu kúpiť taký nábytok, ktorý by nám sedel do našich priestorov.
Tak som si nakoniec vyrobil sám skrine, stolík, dokonca aj postele," vysvetlil nám zručný starosta, ktorý sa "majstrovaniu" sem-tam venuje aj v súčasnosti. Ako nám prezradil, nedávno vyrobil dcére netradičnú vešiakovú stenu.
"Za čo som utratil veľa peňazí? No napríklad za 'vercajgy' k môjmu koníčku, práci s drevom. Naposledy som si kúpil kvalitnú pílku značky Bosch," prezradil Ján Süli.
V jeho kancelárii na úrade však dominuje starožitný nábytok, čo odráža starostov vzťah k histórii a historickým pamiatkam. Starosta Süli má blízky vzťah aj k hudbe, dokonca aj spieval v speváckom zbore učiteľov. Muziku rád aj počúva, podľa nálady relaxuje pri klavírnych koncertoch Chopina, no obľubuje ak country a jazz.
Staromestský starosta má vážnu averziu k šperkom, nenosí ani prstene, ani retiazky. Nosí jedine kvalitné hodinky Doxa, aby sa vedel orientovať v čase. Ani na parfémy si zvlášť nepotrpí, aj keď priznáva, že pánsky Hugo Boss mu nie je proti srsti. Garderóbu si starosta vyberá podľa toho, či sa v oblečení cíti pohodlne. Niekoľkokrát si nechal oblek ušiť na mieru, no to len preto, že pri konfekcii mu prekážajú obyčajne pridlhé nohavice. Hoci ho manželka často kritizuje, že je tlstý, diéty držať nemieni. Miluje kurací paprikáš s maslovými haluškami a hlávkovým šalátom. Chutí mu aj dobré červené vínko, obzvlášť Frankovka, či Cabernet Savignon. Hoci nevarí často, svojim priateľom by dokázal pripraviť znamenité mäso na grile.
V kondičke sa udržiava bicyklovaním, ale aj lyžovačkou. Radšej má zjazdovky, no neodmieta ani bežky, ktorých výhodou je, že nemusí stáť v rade na vlek.
Ideálnu dovolenku si starosta predstavuje niekde na dedine, kde by rád odišiel zrelaxovať aspoň na mesiac.
"Chodil by som na prechádzky do lesa, kŕmil zvieratá, no určite by som sa nechcel len vyvaľovať na slnku," hovorí Ján Süli.
Na vidieku by si vedel predstaviť žiť aj natrvalo.
"Keby som mal možnosť, v pohode by som sa odsťahoval na nejaký ranč, choval ovce, jazdil na džípe a vychutnával slobodnejší život v prírode, mimo civilizácie," prezradil svoje predstavy.
Starosta jazdí na Škode Octavia, no väčšinou sa pohybuje po vlastných. Úraduje totiž v centre mesta, kde aj býva v byte na Alžbetinej ulici.
"Dnes už zbieram jedine skúsenosti," usmieva sa starosta pri našej ďalšej otázke, či vlastní nejakú zbierku.
"No kedysi to boli československé mince. Odkedy však zanikla spoločná republika, skončil som s tým."
Jeho obľúbenou zábavou sú kanadské žartíky, ktoré občas vyparatí svojim kolegom. Nedávno bol na konferencii, kde pri vstupe dávali každému účastníkovi pero a poznámkový blok v igelitovej taške. Starosta vlastní krásnu kalkulačku, ktorá je súčasťou zápisníka v koženom obale.
"Vsunul som si ho do tej tašky, a keď som sa usadil medzi kolegami, vybral som si môj kožený blok, otvoril som ho, aby videli aj kalkulačku. Okamžite spozorneli s otáznikmi v očiach a ja som sa ich opýtal: Vy ste si nezobrali? Ani som nestačil dopovedať, že z domu a už bežali k dverám po igelitky," usmieva sa pri spomienke nad vydareným žartíkom starosta Süli.
Do smiechu mu však nie je pri spomienke nad pobytom v Juhoafrickej republike, kde bol navštíviť kamaráta, ktorý v ´68 emigroval. Keď sa s dcérou vracali z pláže, takmer prišli o život.
"Dnes už život v JAR nie je najbezpečnejším. Napadli nás černosi bez príčiny, a nebyť šťastia, že sa tam zjavila polícia, boli by sme zle dopadli. V každom prípade sa už do Juhoafrickej republiky nechystám," spomína starosta na pobyt pri Indickom oceáne.
Ako nám prezradil, v 1969 pomýšľal na emigráciu aj on osobne, v tom čase chvíľu žil vo Viedni, no potom sa rozhodol vrátiť domov. Dnes už neľutuje, tvrdí, že všetko, čo sa má stať, sa aj stane. Aj keď sa mu na súčasnom Slovensku nepáči mnoho vecí, zostáva optimistom. Optimistom, ktorý sa rád obzerá za peknými ženami, ktorý obdivuje hollywodskú herečku Juliu Roberts a senzačného Bolka Polívku, narodeného v rovnakom znamení Leva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.