Daniel VRAŽDA, Andrea HARMANOVÁ
Chvíľu sa mohlo zdať, že enfant terrible slovenskej politiky, vulgárny nacionalista Ján Slota sa po, ako inak, škandalóznom opustení kresla šéfa SNS bude viac venovať svojmu majetku, luxusným autám a rýchlym motorkám. Opak je však pravdou. Na scénu sa vrátil rovnako rýchlo, ako sa z nej pred časom vytratil. Mestské zastupiteľstvo v Žiline, ktorému ako primátor šéfuje, 17. februára prijalo uznesenie, ktorým schválilo umiestnenie portrétu prezidenta Jozefa Tisa na budovu Katolíckeho domu. Slota na domáce i zahraničné protesty reagoval ako obvykle. Prekvapene vyhlásil, že ide o umelo nafúknutú kauzu a výsostnú záležitosť mestského parlamentu.
"Rozhodli sme sa tak preto, aby sme si uctili tohto veľkého človeka," povedal a nezabudol zdôrazniť, že ide o tabulku rozmerov iba 30 krát 40 centimetrov. Podľa argumentácie a spôsobu myslenia Jána Slotu, by sa teda v krátkom čase mohla objaviť na poštách aj známka s Tisovým portrétom, pretože tá je ešte menšia. Na celej situácii je paradoxné to, že aj napriek dvom podaniam na generálnu prokuratúru, Tisova mramorová podobizeň s najväčšou pravdepodobnosťou od 14. marca bude slávnostne inštalovaná. Ak by totiž prokuratúra aj podala protest proti rozhodnutiu zastupiteľstva, nie je jej stanovisko pre žilinský parlament záväzné. Ďalším paradoxom je to, že aj napriek takmer rok trvajúcim diskusiám, na mieste jedného z najväčších internačných táborov na Slovensku (Žilina) zatiaľ pamätná tabula obetiam neexistuje. Paradoxov v celej nemiestnej kauze, ktorá prekročila rámec Žiliny ba dokonca aj Slovenska, je však oveľa viac.
Démon súhlasu
Démon súhlasu, aj tak by sa dalo nazvať rokovanie žilinského mestského zastupiteľstva o umiestnení pamätnej tabule. Jednoznačnosť výsledku, pri ktorom za hlasovalo 40 zo 41 prítomných poslancov je možno pre nezainteresovaných prekvapivá, pre iných zas dôkazom, že ide o dobrú vec. Ako obvykle, všetko je inak. Slotov štýl vedenia mesta spôsobom - jedna ruka dáva, druhá berie a zloženie parlamentu (20 mandátov SNS a 19 HZDS) iný výsledok neumožňuje, a to nie len v tomto prípade. Takže zdanlivý paradox, že aj šesťčlenná opozícia až na poslanca DS Dušana Maňáka, ktorý sa zdržal a poslanca SOP, ktorý nebol prítomný, hlasovala za umiestnenie Tisovej tabule, vrátane poslanca SDĽ (!), nie je prekvapením ale logickým vyústením servilného postavenia opozície v tomto meste. Inak povedané, ak Slota povie, že zajtra nevyjde slnko, v zastupiteľstve mu to odhlasujú.
Žilinskú frašku otvoril, samozrejme, primátor Slota. Hneď v úvode rozsortoval ľudí na Tisových obhajcov, kde sa zaradil aj on, tých, čo ho odsudzujú a ďalších, ktorí mlčia.
"Doktor Tiso nebol taký chrapúň ako Beneš, ktorý mal jeden veľký plán, a to aeroplán, na ktorom zdúchol do Londýna, kde rozdával rozumy plnými vedrami. Tiso sa staral o svoj národ. Urobil viac ako ktorýkoľvek politik na Slovensku," uzavrel svoju plamennú rýmovačku Slota.
Keď poslanec Maňák navrhol, aby bod stiahli z programu, ruky poslancov ako aj adrenalín okamžite išli hore.
"Dokedy nám niekto bude písať históriu, musíme si to urobiť sami... Maďari oslavujú Horthyho, Taliani Musoliniho, či mi nemáme právo dať Tisovi jednu tabuľku...? Tiso nechodil na koni ako Musolini... Dnešní demokrati zo Západu mu nesiahajú ani po päty. Kto by proti takému silnému mužovi ako bol Hitler, dokázal presadiť zachránenie 30 tisíc Židov... Môžete sa hanbiť za svoje názory, ja som ako Slovenka hrdá na nášho drahého pána Tisu, vy asi nie ste Slovák... To sú hlúposti, mi sa máme právo vyjadrovať k histórii... Bol to vynikajúci nápad a chcem sa zaň poďakovať...," horlivo podporovali svojho primátora poslanci. Atmosféru servilného posluhovania, demagógie, poloprávd, či absolútnych nezmyslov ukončilo až hlasovanie, ktorého výsledok je známy.
Keď myslenie bolí
Rozmýšľať o pohnútke poslancov SNS je de facto zbytočné. Azda jeden názor za všetky. Hlavný architekt mesta Ján Burian (SNS): "Ak je v každej dedine socha partizána, nevidím dôvod, prečo by takáto pocta nemohla byť v Žiline pre prvého slovenského prezidenta."
Poslanci HZDS, ktorí sa prevetrávajú na všetkých protifašistických akciách, tiež nevidia rozpor vo svojom konaní, ich okresný šéf Karol Strážsky dokonca ani so zmýšľaním hnutia.
"Aj my vo Varíne, kde som starostom, máme po Dr. Tisovi pomenovanú ulicu," argumentuje školácky.
Čo by sa dialo na Slovensku, respektíve v Žiline, keby vo Varíne nazvali ulicu po myšiakovi Mickeym, je ľahké si domyslieť. U poslancov HZDS a SNS sa však počínanie dá aspoň logicky vysvetliť. Absencia pamäte a kolektívne myslenie im umožňuje reagovať jednoducho na povel. Ak k tomu pridáme Slotom vytvorené pracovné miesta pre niektorých funkcionárov HZDS, firmy poslancov alebo im blízkych ľudí, ktoré robia na základe mandátnych zmlúv pre mesto a poprideľované byty, robia Slotovu pozíciu neotrasiteľnou. Akokoľvek by sa nám mohol zdať takýto princíp fungovania mesta zvrátený, reálne existuje a zdá sa, že väčšine Žilinčanov neprekáža. Pochopiť to, že sa mu prispôsobila aj opozícia, ktorá si hovorí demokratická, by už chcelo vyššiu dávku fantázie.
Zvláštna pozícia opozície
Je jasné, že keby v prípade Tisovej tabule všetci opoziční poslanci hlasovali proti, nič by sa nezmenilo. V takýchto prípadoch však ide aj o zásadový, alebo ak chcete morálny dištanc. Poslanci KDH, DU, SDĽ, ale v podstate ani DS tak neurobili a pripojili sa tým k Slotovej hlasovacej mašinérii, aj keď ich stranícke centrály sa neskôr od ich počínania dištancovali. Zaskočené okresné štruktúry však od začiatku reagovali rozpačito. Krajský tajomník KDH Ondrejka považuje postoj poslanca za pud sebazáchovy a jeho stranícky kolega z okresu Štefunko dokonca označil Slotovu iniciatívu za snahu o odpútavanie pozornosti od problémov mesta a možno dodnes nevie, ako sa mýlil. Hoci je hlasovanie poslanca za KDH údajne v rozpore s názormi hnutia, nemôžu iniciovať disciplinárne opatrenia, pretože nie je členom KDH. Navyše sa poslanec od malička vychovávaný v úcte k Tisovi vraj riadil svojim svedomím. DU sa síce dištancovala od postoja svojho poslanca, ten však tiež nie je členom strany, takže plánovaná požiadavka, aby sa vzdal mandátu, tiež vyznieva ako výstrel do tmy. Najzaujímavejším bol však zásadový postoj poslanca SDĽ, ktorý ak nehlasoval v rozpore s morálkou, tak určite s programovými zásadami vlastnej strany. Žilinské vedenie SDĽ síce uvažuje o jeho vylúčení, od pamätného hlasovania sa však s ním nemôže skontaktovať, aby sa dozvedeli dôvod, prečo tak urobil. Podľa našich informácií tento poslanec už dlhší čas udržuje úzke kontakty s SNS. Jediným človekom, ktorý sa bol schopný aspoň zdržať hlasovania bol Dušan Maňák (DS), ani jeho postoj však nie je čistý. Na otázku prečo nehlasoval proti návrhu, konštatoval: "Bol som za jeho stiahnutie z rokovania, keď môj návrh neprešiel, zdržal som sa. Mohol som byť proti, bolo by to v mojom svedomí účinnejšie, ale nevidel som v tom rozdiel."
Tabulu aj Slotovi
"Keby som mala peniaze, dala by som urobiť pamätnú tabulu aj Jankovi Slotovi. Všetci ho opľúvate. Mal by byť vedľa prvého prezidenta, veď kto viac urobil pre Slovákov ako oni dvaja," rozhorčene zareagovala staršia pani na námestí a predznamenala mienku časti Žilinčanov na kauzu Tisovej tabule.
"Na Slovensku nám za Tisa bolo dobre, nebola tu taká bieda ako inde," dodala ďalšia.
Dvadsaťdeväťročná učiteľka základnej školy sa síce hanbí za predstaviteľov mesta, reprezentuje však názorovú menšinu opýtaných. Otázka deportácie Židov už nevyznievala tak jednoznačne, napriek tomu sa našli aj takí, ktorí si myslia, že si za to mohli sami.
"O nejakých deportovaných Židoch sa tu rozpráva, ale koľkých Tiso zachránil, to už nepovie nik a vy už vôbec nie," konštatoval muž v strednom veku.
Argument o zachránených Židoch najradšej používa sám Slota.
"Keby nebolo Tisa, bolo by ich deportovaných o 19 tisíc viac," tvrdí.
Odkiaľ prišiel na toto číslo, sa už asi nedozvieme. Primátor Žiliny s najväčšou pravdepodobnosťou vychádza z prezidentských výnimiek. Keby sme sa aj nezaoberali ich mravným rozmerom, keďže namiesto výnimiek išli do transportov iní Židia, podľa historických materiálov ich bolo udelených len okolo tisíc. Len pre zaujímavosť, počas vojny vyviezli 3600 žilinských Židov, vrátilo sa ich 600. Žilina sa stala známou aj udelením jedinej výnimky a azda najväčším zberným táborom pre Židov na Slovensku (deportovaných od 18 do 24 tisíc Židov).
Nedostatky Jána Slotu v elementárnej matematike sú teda najmenším problémom. Ak primátora a žilinských poslancov nezaujíma, že deportácie sa vykonávali už dva mesiace pred prijatím zákona č. 68 o vysťahovaní Židov, mohol by sa zaoberať aspoň tým, že od marca do októbra roku 1942 počas prezidentovania Tisa zo Slovenska deportovali na základe náboženského princípu skoro 58 tisíc Židov do koncentračných táborov a v rokoch 1944 - 45 ďalších vyše 11 tisíc. Keby v tom čase vyviezli proti vlastnej vôli len desať Židov, bol by za to prezident Tiso rovnako zodpovedný.
Umelci odmietli, sestry nie
Na rozdiel od mestských poslancov, žilinskí umelci účasť na Slotovej férii odmietli. Dokonca aj tí, ktorí boli donedávna považovaní za jeho verných. Akademický sochár Štefan Pelikán konštatoval, že podľa toho, čo videl, si myslí, že na tvorbe sa nepodieľala ruka umelca. On osobne ponuku nedostal, ale keby sa tak stalo, s najväčšou pravdepodobnosťou by ju odmietol. Ponuku však reálne odmietol akademický sochár Ladislav Berák, ktorý je okrem iného autorom veľkej sochy Hlinku a busty Štefánika v Žiline. Nikto teda zatiaľ nevie, kde tabulu vyrobili. Na mestskom úrade totiž nevedeli, alebo nechceli povedať nič o autorovi ani o nákladoch na jej výrobu. Podľa našich zatiaľ neoverených informácii Tisovu podobizeň elektronicky zosnímali a lejzrom vypálili do čierneho mramoru v klamenárskej firme z Lietavskej Lúčky, kde býva Slota.
Keď zatelefonoval primátor Slota Školským sestrám sv. Františka, či by súhlasili s umiestnením Tisovej pamätnej tabule na ich Katolíckom dome, neodmietli. Jednak tabulu, ktorá pripomína vyhlásenie autonómie Slovenska, už na budove majú a napokon, ako tvrdia, Tiso si ju pre mnoho vecí aj zaslúži.
"Nebudeme sa predsa hanbiť za rodákov. To nie je pravda, čo sa o ňom píše. Ako kňaza si ho vážim a ctím. Predsa pomohol aj mnohým Židom, nemohol zachrániť všetkých," tvrdí matka predstavená.
Podľa nej každý človek, ktorý je "na svietniku", je vystavený kritike, ona sama však hovorí, že kňaz a jedlo sa nemajú kritizovať.
"Jedine Boh vie a on bude súdiť," dodáva.
Verejná mienka sa však ozýva už dnes. Dokazuje to množstvo telefonátov s jedinou otázkou - prečo ste to urobili? Matka predstavená odpovedá: "A prečo nie?"
Židia v Žiline sú prekvapení
Akokoľvek sa snažil predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavel Frankl nevynášať unáhlené súdy o rozhodnutí mestského parlamentu, označil ho veľmi eufemisticky za prekvapivé, lebo vzťahy s mestom boli doteraz korektné.
"S rozhodnutím poslancov, samozrejme, nesúhlasím a považujem ho minimálne za netaktné. Podľa môjho názoru tí ľudia, ktorí hlasovali za, možno ani nevedeli, o akej závažnej veci rozhodujú. Keby poznali fakty o osude slovenských Židov, keby im ich mal kto povedať, keby sa o nich učili v škole, možno by urobili to, čo niekdajší žilinský starosta Tvrdý s Čarnogurského otcom. Keď sa hlasovalo v Slovenskom sneme o protižidovských zákonoch, jednoducho zostali na chodbe a hlasovania sa nezúčastnili. Som presvedčený, že málokto z tých, ktorí hlasovali za, vie, čo sa v skutočnosti na Slovensku dialo, a to nie len v roku 1942, keď bola prvá vlna deportácií," konštatoval Frankl.
Jeho úvaha o tom, že hlasovanie by možno dopadlo inak, keby sa žilinskí poslanci boli pozrieť v Osvienčime, je však s najväčšou pravdepodobnosťou mylná, lebo ako hovorí stará múdrosť, kôň síce vie plávať, ale na chrbte ho to nenaučí nik.
"Vo Varíne pomenovali ulicu po Tisovi. Pýtali sme sa starostu, prečo? Z hrôzou som zistil, že nemá základné vedomosti o deportáciách Židov zo Slovenska a už vôbec nie o tom, ako to bolo v iných európskych štátoch," prekvapene hovorí Frankl.
Nevedomosť poslancov však nie je podstatou a už vôbec nie ospravedlniteľnou stránkou problému. Neznalosť totiž môže ospravedlňovať staršiu Žilinčanku na ulici, ale nie ľudí, ktorí majú moc rozhodovať o veciach verejných. Aj keď možno súhlasiť s názorom, že na každého, a teda aj na Tisa, sa dá pozerať z rôznych uhlov a nikto nemá iba záporné stránky, prvý slovenský prezident zlyhal v princípe.
"Slovensko bol jediný neobsadený štát, ktorý deportoval svojích občanov a o tom vie, alebo chce vedieť málokto. Tiso bol najvyšším predstaviteľom štátu a v tom je jeho zodpovednosť, to by mal uznať každý. Nebudem Tisa obhajovať, neviem, aký mal podiel na zastavení deportácií v októbri 1942, ale vtedy už bolo vyvezených vyše 56 tisíc Židov, z ktorých drvivá väčšina našla smrť v koncentračných táboroch. Aj napriek tomu by som nevnímal Tisa len ako zápornú osobu, hoci mi to možno budú mnohí vyčítať. Postoje Tisa ako aj jeho spolupracovníkov k tragédii slovenských Židov počas II. svetovej vojny by mali konečne detailne rozobrať historici. Nebolo by objektívne považovať ho len za vraha, ale rozhodne nie je ani vhodné, aby mu stavali pomníky."
Pavel Frankl je predsedom židovskej náboženskej obce vyše 9 rokov a jeho rodinu postihol rovnaký osud ako takmer všetkých Židov v Európe.
"Moja generácia nepoznala starých rodičov," tvrdí. Napriek tomu sa niektorým Židom podarilo zachrániť. "Šéfom gardy v Žiline bol našťastie bývalý športovec Vojtech Závodský, ktorý s mojím otcom hrával kedysi futbal. Prišiel mu povedať, choď sa schovať, budeme brať," dodáva.
Koľkým to neprišiel povedať, je nezodpovedateľná otázka, ktorá dokazuje, že aj on zlyhal v princípe. Výnimka totiž v reálnom živote nepotvrdzuje pravidlo.
Niečo nie je v poriadku
Historici z banskobystrického Múzea SNP zaujímajú k celej záležitosti ako aj k osobe prezidenta Tisa profesionálny prístup. Riaditeľ Milan Stanislav ako aj jeho kolegovia sa zhodujú na tom, že inštalovanie pamätnej tabule Tisovi nie je vhodné, aj keď mnohé ich názory na Slovenský štát a jeho prezidenta sa rôznia.
"V demokracii je zvykom dávať tabule ľuďom, ktorých si národ váži, o ktorých zásluhovosti sa nedá pochybovať a akceptuje ich väčšina demokraticky zmýšľajúcich ľudí. Ak Tisovu osobu prevažná časť národa spracúva ako negatívum a menšia časť ho dáva na piedestál, je zrejmé, že niečo nie je v poriadku," tvrdí Stanislav a dodáva, že nejde o dobrý signál voči zahraničiu. Tiso je totiž podľa neho ako aj podľa historičky Viery Kováčovej jednoznačne zodpovedný za vývoj na Slovensku.
"Tiso mohol mať dobré úmysly, keď vstupoval do politiky. My však nehodnotíme úmysly, ale činy. Tisovi i Hitlerovi išlo o to, aby ich územia boli etnicky čisté. Politický systém bol preukázateľne vystužený fašizoidnými prvkami. Okrem toho, Tiso nesporne pripojil svoj podpis pod vládne nariadenia, čím odštartoval deportácie Židov. Dnešná argumentácia, že udeľoval výnimky, je úplne absurdná. Najprv niekoho postavím mimo zákon, potom ho zrovnoprávnim s ostatnými a následne si robím zásluhy, to je nelogické," hodnotí Kováčová.
Niektorí historici z múzea však spochybňujú úmysel Tisovej vlády deportáciami likvidovať Židov.
"Keby to chceli, mohli to urobiť na Slovensku," tvrdia.
Nech sú už názory historikov akokoľvek rôzne, žilinskú akciu považujú za predčasnú a zbytočnú.
Keď už hovoríme o Žiline, jeden paradox navyše - prví dvaja slovenskí Židia, ktorým sa podarilo ujsť z Osvienčimu, napísali svoje hrozné svedectvo podľa historikov práve v Žiline. Ich Osvienčimské protokoly však Tiso označil skratkou a.a. - uložené ad acta.
Autor: PONDELOK 15. 12. 2008
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
