ako počítačový grafik animátor.
"Je príjemné nekonečne sa približovať k čomusi, čo hľadáš," zvykne s obľubou tvrdiť výtvarník, ktorého životným krédom nie je teória, ale zážitok, precítenie a neustále hľadanie samého seba v tomto svete, vlastne sveta v sebe. Ako priznáva, v prácach najčastejšie zrkadlí svoje vzťahy k žene ako matke, milenke a vôbec žene ako takej. V jeho ponímaní stelesňuje objekt ponúkajúci množstvo obmien. Preto sa v jeho tvorbe často objavujú akty.
"Zavše niečo nadsadím, ale je to preto, lebo stále hľadám tvary. Ba v poslednom čase som začal maľovať aj kone. Aj kôň je podnetný, lebo má, podobne ako žena, krásnu líniu. Nie žeby som prirovnával ženy ku koňom. To nie. Podstata mojej tvorby je línia kresby.".
Výstava obrazov maliara Dušana Baláža vo Východoslovenskej galérii na Hlavnej ulici zachytáva posledné obdobie výtvarníka, bývalého absolventa strednej umelecko- priemyselnej školy, ktorý umenie 'nasával' v ateliéri akademického maliara Júliusa Hegyesiho. Svoju päťdesiatku sa totiž rozhodol osláviť prácou. Od roku 1985 člen klubu výtvarníkov Medzibodrožia "TICCE" a od roku 1989 člen nezávislého združenia "ARTEFAKT", spoluusporadúval výtvarné Salóny vo Východoslovenskom múzeu, alebo sochárske sympózium Cassovia Sculpture Garden, či maliarsky plenér Cassovia Painter Garden na Hrabine.
Na plátnach, hlavne tých s aktami, cítiť, že vychádzaš z kresby.
- Nie všade prevláda maľba. Dokonca by som to povedal, že maľbou iba dopĺňam klasickú kresbu. To je základ. Začínal som kedysi klasicky uhľom, kreslil som portréty a zátišia. Vlastne, stále vychádzam z kresby, ibaže pokračujem ďalej.
Posledné práce pôsobia expresívnejšie. Ide o smer tvojho hľadania?
- Uprednostňujem figurálne kompozície. Trochu sa blížim k abstrakcii, zjednodušujem, hoci, tam stále cítiť postavu. Už to predo mnou isto povedalo veľa výtvarníkov, ale predovšetkým sa usilujem, aby som sa neopakoval. Hľadám. Posunul som sa tiež trocha vo farebnosti. Predtým som mal také smutnejšie obdobie. Teraz žijem živšie a vidieť to. Hrám sa so zážitkami a zaznamenávam prežité, precítené.
Na svoju jubilejnú výstavu som robil nové veci. Prakticky od októbra som bol zavretý v ateliéri, až sa cítim trochu vyčerpaný. Vyprázdnený. Keď sa to na teba nabalí a máš toho veľa, nápady, alebo precítenie, prichádzajú ťažšie..
Ako striedaš kolobeh voľnej tvorby a práce s počítačom. Prelínajú sa niekedy?
- Kým robím animácie zvučiek a farebné spoty na počítači, veľa kreslím. Hľadám vzťahy a farebnosť . K počítaču pristupujem až nakoniec. Niekedy mi zas vo voľnej tvorbe pomôže, že sa hrám s farbičkami na počítači, ktorý poskytuje nepreberné množstvo farebných možností a odtieňov. Človek sa potom rýchlejšie zorientuje na palete. Počítač ma inak v tvorbe neovplyvňuje. Iba pri obmieňaní farieb a hľadaní farebných vzťahov. Cítim sa viac maliarom.
Zorganizoval si viacero plenérov a sochárskych sympózií, hoci aj dražbu pre Školu úžitkového výtvarníctva. Chystáš sa v tom pokračovať?
- Mám trochu pocit, že málo ľudí v dnešných časoch dokáže urobiť niečo aj pre iných. Možno preto, že stojí priam nadľudské úsilie dnes niečo podobné usporiadať. Sú to náročné projekty, ktoré treba robiť profesionálne. A to sa nedá popri zamestnaní. Mrzí ma, že sa kvôli finančným ťažkostiam skončila tradícia Salónov, ktorú sme založili v roku 1996. Ba posledný ročník už začínal mať ambíciu predstaviť nielen domácu výtvarnú scénu. Časom sme mohli získať peknú úroveň. Plánovali sme aj väčšie projekty, ale nevyšlo to. Škoda.
Košice mali pre umelcov genius loci. Najmä v 20. rokoch tu pôsobila silná generácia: Jasusch, Bauer, Foltýn, Schiller, Bortnyk, Krón... Ich výhonkom je Gyula Jakoby a Koloman Sokol. Aký máš názor na terajší výtvarný život v meste?
- Žije tu veľa schopných výtvarníkov. Ale zdá sa mi, že po revolúcii vzťahy ochladli. Každý hrabe na svojom piesočku. Hľadá vlastné chodníčky. Je to síce chladnejšie, ale stále sa vieme stretnúť, posedieť a vymieniť si názory..
Najbližšie plány?
- Musím dokončiť ešte desať ďalších obrazov. 4. apríla ma čaká výstava v Bratislave. Hlavne však potrebujem zjednodušovať, čistiť a dospieť k jednoduchšej farebnosti. Ňou totiž často nahrádzam to, čo som zanedbal v kresbe a v kompozícii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
