najvyššej trieštivosti v každej vyspelejšej krajine (viď napr. terajší oberškandál okolo CDU, predtým rozpad celého talianskeho straníckeho systému, ale i pád druhej Klausovej vlády) ležala dlho na Slovensku úhorom. Konjunkturálne vlny sa okolo straníckych financií preháňali len v súvislosti s HZDS a jeho úchylkami, akou bolo napr. predvolebné diaľničné mólo Mečiara so Schifferovou a spol.
Napríklad ešte na jar °99 odmával parlament bez jediného hlasu proti "Správu o výsledkoch finančného hospodárenia politických strán a hnutí za rok 1998". Za naprostej ignorancie poslancov, keď do diskusie sa neprihlásil ani jediný. Mohla ale trebárs taká SDK využiť túto správu ako zbraň proti HZDS, keď sama má hlavu v masle (ako si hneď ukážeme)? A tak sa prihodilo, že bez pripomienky prešla aj taká zbesilosť, akou je necelých 11 miliónov HZDS na volebnú kampaň (zákonný limit 12 mil.), pričom to isté hnutie nevedelo vydokladovať pôvod 40 miliónov, ktoré priznalo na peňažných daroch. Ale po práve a zásluhe: V "gaťafalšoch" si boli rovní všetci, líšili sa azda iba v objemoch.
Zdá sa, že zlom v chápaní partajných financií nastal po škandále KDH-blavmagistrát-Siemens-TV Com. Nepriamo o tom svedčia aj plné médiá "majetkových priznaní" za rok 1999, s ktorými sa politické strany vytasili minulý týždeň. Koniec februára je totiž zákonnou uzávierkou pre výročné správy o hospodárení.
Bohužiaľ, väčšia otvorenosť asi neznamená i väčšiu poctivosť. Čísla už na prvý pohľad odhaľujú zjavné nezrovnalosti, či zakrývanie istých skutočností, alebo aspoň účtovné finty resp. úplne rozdielne metodiky spracovania príjmov a výdavkov. Stačí si všimnúť a porovnať dve vcelku rovnako veľké strany - SDĽ a KDH. Kým postkomunisti priznávajú celkové príjmy 35 miliónov Sk, KDH si "vystačí" so 4 mil. Rozhodujúci zdroj príjmov SDĽ pritom tvoria stranícke zbierky (teda nie členské, to je iba necelých 4 mil.) a úroky zo straníckych účtov - 22, 5 mil. Dovolíme si nad tými zbierkami trochu zapochybovať; plne k tomu oprávňuje JEDINÝ PRIZNANÝ finančný dar vo výške 200 tisíc Sk. V najvyššej úcte k prezumpcii nepoškvrnenosti sa nedá netušiť, že ktorá položka sa asi nafúkla... A na úkor ktorej, a prečo...
V daroch i členských príspevkoch je na tom KDH rovnako "skvele" ako SDĽ - 250 tisíc resp. čosi cez 3 mil. Sk. Našťastie, títo už zbierky vykazovať nemusia - majú totiž Gaburu. Ten nezištne živil asi 50 regionálnych funkcionárov hnutia, takže je hneď jasnejšie, ako mohlo KDH fungovať bez ďalších zdrojov. Chápete ten "systém"? KDH nemá príjmy, nemôže mať ani výdavky. Tie má TV Com, ktorý takto obíde daň zo zisku. A vo výročnej správe o hospodárení sa neukáže nič; čo už je koho do toho, že päťdesiat okresných tajomníkov KDH pracovalo pre Gaburu ako "reklamní agenti"? V minulom čase - podľa ústredného tajomníka Šranka totiž "v súčasnosti KDH nemá žiadneho plateného funkcionára".
Takisto, samozrejme, SDK. Veď tá fakticky ako strana nikdy ani neexistovala. Bude preto zaujímavé počuť od Dzurindu vysvetlenie, čo sa skrýva pod tou "politickou prácou", na ktorú SDK vydala - podľa výročnej správy - v minulom roku 7 miliónov Sk. A aby sme nezabudli, plus 5 miliónov Sk išlo na osobné výdavky. Ešte raz pripomeňme, že táto "strana" preukázateľne nevyvíjala celý rok žiadnu činnosť a postupne sa svrkla na dnešných asi 50 členov.
Napokon, letmý pohľad do výročných správ dáva jasnú odpoveď aj na starý známy spor, či SDK vyplatila materským stranám štátne príspevky, ktoré im podľa dohôd náležia. Nevyplatila. To je už síce o niečom inom, nič však nemení na fakte, že výročné správy o hospodárení (a to sme ešte nevideli všetky) prinášajú skvelé námety na rozmýšľanie. Možno aj pre finančnú políciu...
Apropo - ako sa má vyšetrovanie TV Comu? Už dva mesiace je "ticho po pěšině" a Gabura bol naposledy k videniu ako čestný hosť desaťročnice KDH.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
