či chcela obstarať, lež nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
"U nás by prežilo hocičo - aj had. Keď nájdeme v záhrade slepúcha, položíme ho na kompost, aby mu bolo teplo. Ja žijem so zvieratami neustále," tvrdí herečka Ľuba Blaškovičková, ktorá si s manželom Petrom Raševom kúpila rovno chalupu so psom. O dva roky k nim zablúdila fenka Linda a medzitým sa v rodine udomácnila aj mačka. Hoci, ako Ľuba priznáva, mačky sprvoti neznášala. Odpor prekonala natoľko, až sa z nej dva razy do roka stáva mačacia pôrodná baba. Ba, boli aj časy, keď mali na chalupe dvoch psov, mačky a k tomu osem Lindiných šteniatok.
"Linda od susedov prichádzala pravidelne vyjedať z misky nášmu psovi. Nemali sme ešte poriadny plot, priniesli sme z mesta lahôdky, ona sa, akože náhodne, priplichtila a všetko mu zožrala. Najprv sme jej bránili, vykladali sme misku vysoko, aby sa k nej nedostala. Nuž čože, napokon som začala kŕmiť aj ju. Potom jej zomrela gazdiná a ľudia ju odniesli k cigánom, lebo sa o ňu nemal kto starať. Chuderka, prešla najmenej dvadsať kilometrov! A vrátila sa! Zopakovala to tri razy. Vždy sme ju našli pred chalupou. Napokon ostala u nás.
Linda musela byť v minulom živote určite grófkou. Nikto ju nemusel nič učiť. Poslúchla na slovo. Prv ako zomrela, absolvovala s nami 'OK kampaň'. Osemnásť dní po najlepších slovenských hoteloch. Pôvodne tak nemalo byť. Lež keďže nám susedia zavolali, že bez nás umiera od smútku, vrátili sme sa hneď nazad a vzali sme ju zo sebou," spomína si na zájazdové skúsenosti Ľuba Blaškovičová. Špicia fenka takto prežila ešte nejednu zájazdovú šnúru. Ba na poslednej si zahrala spolu s pánmi v predstavení 'Ovce moje ovce...' pastierskeho bundáša. A prišla aj na klaňačku.
Krátko po návrate domov zomrela. Pochovali ju na chalupe. Hneď po návrate domov ich čakalo prekvapenie. Pripravila ho dcéra Tina.
"Našli sme doma šteňa kaukazského ovčiaka. Vo chvíli, keď som si práve zaumienila, že už nikdy viac psa nechcem. Ale ona ho doniesla, takú malú guľôčku, a zaprisahala sa, že sa oňho postará! Nuž čo, nemali sme silu šteniatko vyhodiť. Takže teraz máme okrem kocúra, mačky, Petra a dvoch dcér ďalšieho mužského člena rodiny Gorana," ochká uzmierená Ľuba. Meno pre psa, ktorý narastie dvakrát toľký ako vlčiak, vymyslela Tina podľa Jakubiskovho filmu 'Nejasná správa o konci sveta'. Vraj aby z neho bol taký pekný chlap, ako hlavný hrdina. Teraz jej Goran robí spoločnosť pri parkúrovom skákaní, keďže jazdí na koni.
Obe sestry rástli v sedle. V rodine Raševovcov sa táto vášeň dedí z pokolenia na pokolenie. Nečudo, Petrov dedo bol vraj donský kozák. Občas je v sedle, vraj, aj hlava rodiny. Myslí sa tým Peter.
Najobľúbenejšou hračkou pomenšieho psíčka je kocúr. Podľa pani domu dokáže sa s ním hrať ako s plyšovou hračkou. Obľúbeným kúskom kocúra je naopak hlava v Goranovej papuli. Keď ho pes pustí, chce ešte repete.
"Prečítala som si v atlase kinológie o ostrej povahe kaukazských ovčiakov a zľakla som sa. Každý pes je však, samozrejme,taký ako si ho vychováš. Povedala som si: toto bude veľký strážny pes a nikdy z neho nebude nejaký obyčajný 'gaučák'. Práve na potvoru som bola nedávno na chalupe a musela som vyprázdňovať váľandu, kde sa váľal náš pes. Natiahnutý má dobré dva metre. Mne už veľa miesta neostávalo. A tak som si sadla na stoličku. Vymklo sa mi to asi trochu z ruky.
Okrem gaučov miluje papuče a ľudí. Teší sa každému prichádzajúcemu. Neverila som, že taký obor vie byť taký maznoš. Svoje teritórium si však obháji. Keď ideme večer na prechádzku, ak sa mu niekto nepáči, postaví sa mu výstražne na stred cesty. Aj jeho brechot vzbudzuje rešpekt. Sú to decibely. Máš pocit, že počuješ sedem dôg," prezrádza Ľuba Blaškovičová o najvýznamnejšom členovi rodiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
