Pavlom Barňákom na prestup Ivana Smiljaniča tľapli. Stihli to len tak-tak, ale predsa. Lebo včera bol už posledný deň, keď mohla ešte SBA akceptovať prestupové lístky. Tie Ivanove včera faxom "cestovali" najprv zo Žiliny do Košíc a potom z Košíc do Bratislavy na SBA, aby mohol byť ešte v tejto sezóne Smiljanič hráčom BK Váhostav.
A na akejže cifre sa to Barňák s Čičkom dohodli? Žilinský prezident: "Suma je nižšia ako 80 tisíc korún, ale primeraná." Klub dá najlepšiemu strelcovi I. ligy byt, stravu a riadny plat. V Košiciach z toho v tejto sezóne nemal juhoslovanský legionár ani jedno. "Býval", ak vôbec možno použiť také pekné slovo, na vysokoškolskom internáte. Ak o nejakom plate počul, tak len z rozprávania kamarátov. A stravoval sa za vlastné, alebo ako vedel...
Hráčom Váhostavu bude 28-ročný 195 cm vysoký krídelník zatiaľ do konca tejto sezóny. Po nej už záleží jedine na jeho dohode s klubom. Smiljanič má za vylúčenie na Štarte štvorzápasový dištanc. Jedno stretnutie (Košice - Handlová) už stál. Druhé stop si odpyká v piatok v dueli Žilina - Svit a potom už sa jeho nový tím rozhodne, či požiada hraciu komisiu ZBK o zníženie trestu za finančnú náhradu, alebo ho akceptuje v plnej výške.
Smiljanič: "Idem za lepším, lebo z basketbalu žijem"
Do Žiliny sa Smiljanič sťahuje zajtra. Včera sme ho navštívili ešte uňho "doma" na internáte TU na "Boženke".
* Ivan, si rád, že ideš do Žiliny?
- Som. Odchádzam do jedného seriózneho tímu, ktorý má ambície byť tretí. Žilina vždy patrila medzi lepšie mužstvá. A nejaké ambície mám aj ja. Idem za lepšími podmienkami, lebo som profesionálny športovec. Basketbal je moja práca, z ktorej žijem.
* Nebol si už nervózny z toho, že sa tvoj prestup "piekol" tak dlho?
- Bol. Trvalo to tri týždne. A bolo tu aj dosť takých nejakých špinavých vecí, na ktoré chcem zabudnúť. Ale nakoniec sa podarilo - a idem do Žiliny.
* Aké podmienky tam budeš mať?
- Sľúbili mi jednoizbový byt, stravovanie a taký plat, aký má ich najlepší hráč plus prémie.
* A aké podmienky si mal v tejto sezóne v Košiciach?
- Žiadne. Býval som na internáte. Stravovali sme sa iba tým, čo Ivan Broško (Smiljaničov spoluhráč a spolubývajúci - pozn. red.) donesie z domu (zo
Sp. N. Vsi) a delíme si to na obed a na večeru. Niekedy som od pána Poprockého a trénera Rešetára dostával lístky na jedlo. Od augusta minulého roku som od klubu nedostal ani korunu. Ešte Ferrost mi dal poslednú výplatu, ale potom nič...
* Aké teda boli tvoje dva roky v Košiciach?
- V tom prvom som mal výplatu i profesionálnu zmluvu. Ale nedarilo sa. Ani mužstvu, ani mne. V klube medzi funkcionármi boli vnútorné problémy. Potom vymenili trénera, ale nepomohlo. Tento rok bol dobrý, po prvej polovici sme boli štvrtí. Ale prvá šestka nevyšla, lebo sme nemali žiadnu podporu funkcionárov. Ale aj tak - tréner Rešetár nás dal dokopy a ukázali sme, že sme jeden dobrý mančaft.
* Keď si hral za Košice, mastil si Žilinčanov. Budeš teraz mastiť Košičanov?
- (Smiech) Samozrejme, že nie. Sú to moji kamaráti. Zažil som s nimi veľa pekných momentov. V srdci mi ostane mančaft, veľa kamarátov aj kamarátok.
* Čo ti v Žiline bude z Košíc najviac chýbať? Partia, diskotéky, frajerky...
- Spoluhráči, tréner. Hocikedy mi tréner Rešetár zavolá, vždy prídem a budem zaňho hrať. Budú mi chýbať aj diskotéky (smiech)... V Žiline to, bohužiaľ, asi nepôjde, ale na košické diskotéky sa budem vždy tešiť. Kamaráti z Košíc ostanú mojimi kamarátmi.
* Čo odkážeš Košičanom na rozlúčku?
- Zvykol som si na mesto, na atmosféru, na spoluhráčov. Človekom, ktorému som najviac veril, je tréner Rešetár. Zahrám zaňho hocikedy, keď zavolá. Košice mi ostanú v srdci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
