dôsledne naštudovať (www.government.gov.sk), si dovolíme predoslať, že ide nesporne o jeden z najvýznamnejších programových dokumentov tejto vlády.
Korupcia (úplatkárstvo) je totiž pliaga, ktorá napadá kvalitu života a demokracie na Slovensku zničujúcim spôsobom. Úrad pre výskum MZV USA koncom minulého roka zverejnil, že "80% obyvateľov Slovenska je presvedčených, že korupcia je rozšírená u VŠETKÝCH alebo VÄČŠINY verejných činiteľov". A - teraz pozor - podľa 68% občanov sú skorumpovaní "najmä členovia vlády". V parlamente je úplatkárstvo rozšírené podľa 58% opýtaných a 46% ľudí je presvedčených o korupcii v miestnej samospráve. Isteže, toto sú iba naše pocity (katastrofálny rating vlády sa dá iste pripísať najmä na účet Palackovi a Černákovi), odkiaľsi však pramenia.
Z čísiel je jasná priama úmera - čím medializovanejšia a viditeľnejšia inštitúcia, tým silnejšie sú podozrenia. Miera publicity však zvádza - korupciou sú totiž zasiahnuté všetky oblasti, v ktorých verejný resp. štátny sektor poskytuje služby občanovi a súkromným podnikateľským subjektom. Podľa zahraničných zdrojov predražuje rozšírenie korupcie štátne projekty na Slovensku o 25 až 30 percent. "Korupcia je útok na samotné základy nášho právneho systému, vedie k oslabovaniu dôvery v právo a spravodlivosť", povedal okrem iného v úvodnom slove k NP premiér.
Popis východiskového stavu je nutný, aby sme precítili gigantizmus úlohy, na ktorý sa program podujíma. Už na štarte preto môžeme povedať, že "náš cieľ - vybudovať Slovensko bez korupcie, také Slovensko, kde sa nebudeme s korupciou stretávať", ako s tradičným optimizmom ohlásil Dzurinda, je úplne fantazmagorický. Toto sa totiž ešte nepodarilo dosiahnuť nikde na svete. Dokonca ani v škandinávskych a anglosaských (teda protestantských) krajinách, kde je rozšírenie korupcie a klientelizmu historicky najnižšie. Buďme reálni, stačí aj cieľ menej megalomanský - výskyt korupcie minimalizovať.
Eliminácia miest možného vzniku korupcie, zvýšenie rizika korupcie a zvýšenie citlivosti na korupciu, to sú tri základné piliere, na ktorých je NP postavený. I jeho dielčie tézy, ktorých rozhodujúca časť pochádza z dielne Transparency International, vzbudzujú nádej, že ako "software" je materiál dobrý. Čítanie však zároveň vnucuje i otázku, či na kvalitný "software" máme k dispozícii "hardware". Teda zrozumiteľne - aké sú predpoklady, že práve tá byrokracia, ktorej kontrolu a obmedzenie si NP dáva za cieľ, bude schopná a ochotná uviesť program do praxe? Alebo celkom konkrétne: Ak hneď prvá "antikorupčná" téza hovorí, že prioritné je "vytvorenie prístupu k informáciám prijatím príslušného zákona", čo si myslieť o tom, že tá istá vláda, ktorej premiér teraz s veľkou slávou NP vyhlásil, už zmietla zo stola jeden návrh takého zákona(Langošov)? A pripravuje iný, podľa veľmi dôveryhodných zdrojov omnoho menej ústretový k občanovi? Alebo ďalší, veľmi honosne znejúci bod - "stransparentnenie verejnej správy (...)". Ako s ním idú dohromady permanentné útoky jednej koaličnej strany proti reforme verejnej správy, ktorá ešte od zverejnenia koncepcie ani ďalej nepokročila?
Jednoducho a jasne: K popisu východiskového stavu neodlučiteľne patrí i aktuálny "krvný obraz" samotnej vlády a strán, ktoré ju tvoria, teda politických garantov veľkolepého projektu. A tu - i keby bol NP priamo geniálny - je na mieste veru zdravá skepsa. Radi by sme premiérovi uveriť, že jeho "začíname sústredený boj s korupciou" je mienené poctivo, len keby sa už okolo jeho SDKU verejne neobšmietal Palacka. A ani podnikateľsky vyťažený Černák veru nijako neskrýva, kam sa podeje, až mu zase zvýši čosi času na politiku. Isteže, ani jednému sa nič nedokázalo, zároveň však platí, že obaja vyrástli (právom či nie, nerozhoduje) v symboly toho, čomu Dzurinda teraz vyhlásil nezmieriteľnú vojnu. Ak nemá odvahu sa od nich dištancovať, kde máme my vziať dôveru v jeho Národný program?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
