Lórant KULÍK
Ak sledujete pravidelne náš seriál, iste ste si všimli, že sme v ňom predstavili peniaze od okupačných až po nevydané. Ďalšou novinkou sú táborové poukážky, ktoré tiež majú svoju históriu.
Dnes sa začneme venovať poukážkam Terezínskeho geta, ktoré skrývajú v sebe mnoho ďalších zaujímavostí. Prečo sme ich zaradili do nášho seriálu? Preto, že väčšina autorov ich zaraďuje medzi československé platidlá. Tieto poukážky spĺňali funkciu peňazí na území nacistami zriadeného židovského geta v Terezíne. Teraz sa už spoločne pozrime na najnižší nominál, ktorou je jednokorunová poukážka. Lícna strana je šedozelená, rozmery 102 x 50 mm. Ak si poukážku pozornejšie všimneme, vidíme nepotlačený kupón na ľavom okraji. Akosi nám to vnucuje dojem, že je na nepotlačenom kupóne umiestnená figurálna vodotlač. Náš predpoklad je nesprávny, poukážka vodotlač nemá. Na nepotlačenom kupóne si môžeme všimnúť sériové číslo, ktoré je tlačené hlavnou tlačou. Jednokorunová poukážka číslovač nemá, čo u táborových poukážok býva úplne bežné. Strana rubu je farebne ladená do zelena, nosným námetom je Mojžiš. Autorom návrhu je už pre nás známy Jindra Schmidt. Samozrejme nie je žiadnou kuriozitou, že dátum 1. 1. 1943 je umiestnený na lícnej strane. Aj v prípade, ak hovoríme o táborovej poukážke, nesmieme zabudnúť na dobu platnosti, ktorú stále uvádzame. Obiehala od roku 1943 až do mája 1945. Aký bol ich osud po ukončení platnosti? Tieto platidlá boli stiahnuté, neskôr boli pod úradným dozorom, zo zdravotných dôvodov zničené. Zo svojich zásob banka rozpredávala zberateľom nepoužité Terezínske poukážky. Vďaka tomu sa zachovali dodnes v dostatočnom množstve, napriek tomu sú vyhľadávané a oceňované. Tým sa Terezín zapísal do dejín vývoja papierových peňazí na našom území.
Autor: Terezínske poukážky
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
