1. časť

PhDr. Klaudia Buganová,

etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach

Mesto Košice dostalo kráľovské privilégium vykonávať slobodný trh už v roku 1290. Bolo prvým mestom na Slovensku, ktoré malo od roku 1347 neobmedzený, tzv. generálny sklad tovarov do zahraničia i zo zahraničia. Povinnosťou všetkých kupcov bolo zastaviť sa v Košiciach, zložiť svoj tovar a vyložiť ho na trhovom mieste.

Zastávky kupcov na cestách boli nevyhnutnosťou, veď tak človek ako aj zvieratá v záprahu si museli odpočinúť, doplniť zásoby na cestu a pri tom sa cítiť bezpečne. Mesto im poskytovalo v plnej miere tieto potreby. Bolo tu dostatok priestorov na uloženie vozov i tovaru, dostatok ubytovacích kapacít i zásob, ktoré kupci vymieňali za svoj tovar. Košice boli aj sídlom Kráľovskej komory, takže sa tu mohlo priamo zaplatiť clo i povinný tridsiatok. Navyše Košice mali i pevné murované hradby, ktoré obkolesovali mesto, takže každý sa mohol za jeho múrmi cítiť bezpečne.

Kupcov do Košíc lákali i ďalšie výhody. Nemuseli si povinne vymieňať peniaze, ale mohli platiť cudzou menou alebo zlatom. I košické azylové právo trhu bolo veľmi detailne rozvedené. Podľa neho nijaký trhovec nesmel byť zadržaný, trestaný za zločin, krádež, či vraždu. Každý smel slobodne prísť na trh i z neho odísť. Pritom presne platilo, koľko dní tieto záruky trvajú. Pre najznámejší košický alžbetínsky jarmok sa vzťahovali na osem dní pred ním aj po ňom.

Slobodné kráľovské mesto Košice sa usilovalo aj od ďalších panovníkov získavať výhodné trhové privilégiá. Od cisára Žigmunda dostali v roku 1400 celouhorský monopol na výrobu barchetu a výlučné právo na nákup bavlny. Košičania sa snažili aj o udelenie privilégií pre čo najväčší počet výročných trhov. Za najstarší jarmok v Košiciach sa považoval ten, ktorý sa konal už v 12. storočí na sviatok svätého Michala patróna kaplnky na námestí. Neskôr , od roku 1355 si mesto vymohlo výsady výročného dvojtýždňového jarmoku na obdobie okolo l9. novembra, pretože v tom čase už začalo stavať chrám zasvätený svätej Alžbete patrónke mesta. Tento termín bol výhodnejší aj z hospodárskych dôvodov, pretože v jesennom čase sa ešte zberala úroda z vinohradov, kým začiatok zimy bol poznamenaný už ukončením všetkých poľnohospodárskych prác.

V ďalších storočiach mali Košice celkom 5 krajinských výročných trhov. Doba ich konania bola známa a neskôr uverejňovaná aj vo všetkých kalendároch. Keď zalistujeme v jednom z l9. storočia, dozvieme sa, že jarmoky boli v dňoch 19.-21.januára na sviatok sv. Fabiána a Sebastiána, 4.-6. mája na sviatok sv. Filipa a Jakuba, 22.-24. júna na sviatok sv. Ladislava, l0.-12.augusta pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie a 19.-21. novembra na sviatok svätej Alžbety. Jarmoky vtedy trvali 3 dni a mali charakter veľkého výstaviska, na ktorom boli zastúpené už nielen výrobky remeselníkov, ale aj manufaktúr a tovární.

V stredovekých Košiciach sa na trhoch obchodovalo výlučne s remeselnými produktami. Už v roku 1557 bolo v Košiciach 27 cechov s rôznymi špecializáciami a tie samozrejme zásobovali miestny trh. Oddávna patrilo medzi vyspelé remeslo najmä kožušníctvo, ktorého stanovy z roku 1307 sú najstarším dokladom cechovej organizácie v celom Uhorsku. Popri kožušníkoch na trhu úspešne predávali aj ďalší miestni remeselníci : krajčíri, obuvníci, pláteníci, klobučníci, mydlári, debnári, sitári, korytári, košikári. K nim v nasledujúcich storočiach pribudli rezbári, stolári, zlatníci, hodinári, čipkári, fajkári, obchodníci s plechovým náradím, galantérnym tovarom, hudobnými nástrojmi. Z tohto výpočtu si môžeme predstaviť aká to bola pestrá zmes tovaru usporiadaného do obrovského výkladného bloku.

O profesii trhovcov sa dozvieme aj zo zápisov Trhového poriadku, ktorý malo každé mesto. Tieto regule presne stanovovali pre každý rok určitý počet a termíny jarmokov, dobytčích i obilninových trhov, termíny týždenných trhov aj tovar, ktorý bolo možné predávať. Určovali i spôsob zaberania miest na trhovisku, hodinu začatia predaja, zásady uzavierania kúpy. Zakazovali klamanie kupujúcich, znečisťovanie trhoviska a predpisovali i pokuty za priestupky. Ich súčasťou boli aj sadzobníky. Pre mesto plynuli z trhu i veľké príjmy. V 17. storočí msto dostávalo z trhov a jarmokov 150 zlatých ročne. V l. polovici 18. storočia dostala mestská pokladnica ročný príjem z týždenných trhov 400-600 zlatých, z jarmokov 75-86 zlatých.

Vďaka úspešnému obchodovaniu existoval v Košiciach už v 16. storočí bohatý kupecký patriciát. Košickí kupci obchodovali najmä s vínom a súknom. Dobre im konkurovali aj neďalekí prešovčania, ktorí obchodovali s medeným riadom. Bardejovčania vyvážali veľké množstvá klobúkov. Kežmarčania boli tiež šikovní obchodníci, zameriavali sa na vývoz charakteristických miestnych remesiel ihlárov, klobučníkov, farbiarov a súkeníkov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.