striedajú nesúhlasy a odsúdenia z ostatných kútov politického spektra. Ak si pripomenieme podobnú udalosť z roku 1991 z Bánoviec n. B., kde Tisovej skulptúre ešte celebroval monsignore Korec, potešiteľný posun je evidentný - dnes už je prevažnej väčšine politickej elity, médií i verejnosti jasné, že stavať piety zverom, aj keď v kňazskej sutane, je neslušné a zavrhnutiahodné.
Diskusia ešte môže byť o forme a reakčnej rýchlosti. Teda, či politici komentovali výčin žilinského zastupiteľstva dostatočne ostro a bezprostredne. Jednoznačne nie - napr. "jeden z najväčších priateľov izraelského ľudu" (prezident Weizmann), Schuster, spotreboval päť dní na stanovisko, že "odhalenie podobizne (...) NEPOVAŽUJE ZA SPRÁVNE". Podobne i predstavitelia niektorých strán - rekriminovať po jednom sa nedá, stačí konštatovanie, že istá váhavosť a bázeň z "národne orientovaných" voličov tu ešte stále funguje.
Zvláštnej zmienky sú hodny tri reakcie. Koryfeji HZDS sa napokon (v rámci pretvárania identity na ľudovú stranu) zhodli na "nevhodnosti" inštalácie Tisa. Prvý sa však prejavil šéf odboru verejnej mienky Kardoš: "HZDS to nevníma ako mimoriadne aktuálny problém. Sú oveľa aktuálnejšie problémy, ktorým sa treba venovať". Hnutie však už nenašlo sily okríknuť svojich poslancov, ktorí tvoria v žilinskom parlamente najsilnejší klub, aby buď zasadli ešte raz uznesenie zrušili, alebo z HZDS vystúpili. Veru, tak ďaleko ešte transformácia na ľudovú stranu nedospela.
Bola ale ešte jedna reakcia, navlas podobná tej, ktorú v náhlej bezradnosti a zabudnutí, že sa idú transformovať, vystrúhal Kardoš. "Ale milí, domnievam sa, že v čase, kedy Slovensko kolabuje, ono kolabuje, my to nechceme vidieť (...), v tomto čase hovoriť o kauzách (...), ako sú RÔZNE TABULE, to je niečo, čo SMER nebude jednoducho vzrušovať. Pretože si myslím, že sú podstatne dôležitejšie témy". Áno, počuli sme slovo najdôveryhodnejšieho politika súčasnosti, slovo Róberta Fica. Pre spravodlivosť povedzme, že v tej istej odpovedi zdôraznil i svoj kladný vzťah k SNP. Nič ale to nemení na fakte, že Ficova cynická banalizácia je nebezpečnejšia než napr. Slotovo úchyláctvo. A nie preto, že je populárnejší. Postoje typu "máme dôležitejšie témy" sú totiž navonok racionálnejšie ako štvanie zvrhlíka zo Žiliny. A ako také môžu získať nezávisle na obľúbenosti hlásateľa spoločenskú odozvu. A od tej je už iba krok k ľahostajnosti, otupenosti k hrôzam minulosti a zabudnutiu.
Tretia poznámka patrí katolíckej cirkvi. Tá nepovedala nič, mlčí dodnes, napriek tomu, že kolaudácia tabule na pamäť Jozefa Tisa sa udeje na fasáde budovy, ktorá je v jej majetku. Poskytla svoj súhlas. A inštalácia neprekáža ani milosrdným sestrám sv. Františka z Assissi, ani študentom cirkevného gymnázia, ktorí v objekte vedno sídlia a učia sa láske k blížnym. Najvyšší hodnostári, celá biskupská konferencia, sa už dva týždne zatĺkajú pred novinármi, ktorí by veľmi radi zverejnili ich verbálne stanoviská. Nedá sa - svedomie národa, hlásateľov lásky, milosti a večnej pravdy akoby zem zhltla.
Klerikálny štát ako spojenie svetskej a duchovnej moci neprestáva strašiť v hlavách našich biskupov. Našej cirkevnej hierarchii zatiaľ nič nehovorí ani absolútne jasný dištanc Vatikánu a západných kolegov od fašistickej minulosti. Keďže svojou prácou výrazne vplývajú na kolektívnu dušu národa, dá sa len trpezlivo čakať, až sa na vrchol cirkvi Petrovej na Slovensku dostane mladšia generácia kňazov. Na pozadí svojich hanebných postojov sa však táto hierarchia nemôže ani veľmi čudovať, keď liberálna a svetská verejnosť s nevôľou a podozrievaním prijíma napríklad celkom oprávnenú požiadavku na zrovnoprávnenie cirkevných škôl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
