doby a pustiť sa do podnikania. Spoločne kuli plány, že si založia spoločnosť s ručením obmedzeným a potom budú obchodovať so zahraničím... Ubehli tri mesiace a uvedená dvojica sa vydala na cestu do Talianska, kde sa pokúšali nadviazať obchodné kontakty s tamojšími podnikateľmi.
Jožovým obľúbeným miestom bol v tom čase Bizman bar, kde ho viackrát navštívil priateľ, s ktorým chceli robiť spoločné kšefty. Chodil za ním spolu s kamarátom Pavlom, ktorý bol svedkom toho, že pri jednom stretnutí, Vlado povedal Jožovi, že by vedel zohnať na predaj väčšie množstvo dolárov, na ktorých by sa dalo zarobiť. Slovo dalo slovo a dohodli sa, že Jožo sa postará o ich predaj nielen v Poprade, ale aj na Ukrajine...
Ukázalo sa, že Vlado nemal ďaleko od slov k činom. V krátkom čase získal od Poliakov, ktorých sa polícii nepodarilo zistiť, 50 kusov amerických 50-dolároviek. Celá transakcia mala však jeden háčik, ktorý spočíval v tom, že bankovky neboli pravé. Išlo o falzifikáty, čo Vlado veľmi dobre vedel a ukázal ich aj kamarátovi Pavlovi. Až potom, pri jednej návšteve Joža v Poprade, mu falošné päťdesiatdolárovky odovzdal. Ten ich uschoval v domácom trezore, kde odpočívali až do 23. januára 1996. V tento deň sa Jožo vybral do Zakopaného v Poľsku.
Nešiel tam sám, ale o tom už hovorí Bohuš S., ktorý s ním cestoval: "Do Poľska som šiel preto, lebo som potreboval náhradné diely na svoje auto. Jožo sa zmienil, že chce kúpiť nejaké drobnosti, ale o tom, koľko a aké má peniaze, sme sa vôbec nerozprávali. To, že Joža zadržali policajti som nevedel, lebo v Zakopanom sme si išli každý po svojom. Nič som neurobil a skončilo sa to tak, že ma nakoniec zobrali poľskí policajti, ktorí ma vypočuli a prepustili až na duhý deň".
Čo mal na rováši Jožo? To ozrejmil vyšetrovateľovi jeden z poľských trhovníkov. "Predávam na trhovisku v Zakopanom, kde mám stánok tesne vedľa Macieja Sebastiana B. Prišiel k nám cudzinec, ktorý chcel kúpiť rifle. Vybral si jedny a zaplatil za ne päťdesiatdolárovou bankovkou. Maciej ju odo mňa zobral, prezeral si ju a povedal mi, že je to falzifikát. Ten cudzinec sa bránil, že bankovku kúpil v banke a na dôkaz toho, že hovorí pravdu, vybral z vrecka aj ďalšie... Okolostojaci si ich prezerali, ale potom mu ich vrátili. Privolali sme policajnú hliadku, ktorá ho vyzvala, aby vyložil z vrecák všetko, čo v nich má. A tak našli obálku, v ktorej boli ďalšie doláre," vypovedal pred poľskými policajnými orgánmi Stanislav F.
Po vznesení obvinenia, sa Jožo k spáchaniu trestného činu na území Poľskej republiky priznal a svoje konanie oľutoval. Po prevzatí jeho trestného stíhania slovenskými orgánmi však tvrdil niečo celkom iné. "Nevedel som, že bankovky nie sú pravé, ale falošné... Dal mi ich Vlado, ktorý mal u mňa desaťtisícový dlh. Dohodli sme sa, že bankovky predám, pričom 10 percent, teda čiastku, ktorú mi dlhoval, si nechám. Ja som bankovky prevzal v papierovej obálke, ktorú som vôbec neotváral, ležala v bytovom trezore. Do Poľska som doláre zobral len preto, že som si chcel nakúpiť drobné nástroje pre podnikateľskú činnosť v rámci stolárstva. Na to, že jedna z bankoviek je falošná, ma upozornil až predávajúci na trhu. Vtedy sa okolo mňa zhromaždili viacerí okoloidúci a vybrali mi z rúk asi šesť kusov bankoviek, ktoré si prezerali. Po príchode hliadky mi ich nevrátili," tvrdil Jožo, ktorý pred slovenským vyšetrovateľom poprel aj to, že sa v Poľsku vyjadril, že 50-dolárovky kúpil v banke.
Prokurátor obžaloval 42-ročného Jozefa M. a jeho o tri roky staršieho kumpána Vladimíra M. z trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov. Prvého preto, že ich prechovával, druhého, že ich zadovážil a spolu vydávali falšované peniaze za pravé. Včera, ako aj na predchádzajúcich pojednávaniach, zahrieval trestnú lavicu len Jozef M., ktorého predviedli do súdnej siene príslušníci justičnej stráže. Do väzby sa dostal na základe zatykača, pretože jeho pobyt bol súdu dlho neznámy. Jeho spoluobžalovaný Vladimír M. sa zdržiava mimo Slovenska a nad jeho právami bdel len obhajca, keďže sa proti nemu vedie i konanie proti ušlému.
Jožo odmietol pred súdom vypovedať a zotrval na svojej výpovedi pred slovenským vyšetrovateľom. Z klamstva ho v prípravnom konaní usvedčoval Július P., ktorý vypovedal, že v lete 1995 sa mu Jožo zdôveril, že naletel nejakým priekupníkom a kúpil od nich väčšie množstvo falšovaných dolárov, s ktorými si bude musieť nejako poradiť. Nebál sa to povedať Jožovi do očí. Tohto svedaka sa však na pojednávanie predviesť nepodarilo. Z popradskej polície prišlo onámenie, že sa v mieste trvalého bydliska už asi desať rokov nezdržiava. Po vyčerapní všetkých možností jeho predvedenia na súd, včera predseda senátu jeho výpoveď prečítal. Okrem tejto usvedčujúcej vypovede, sú vo vyšetrovacom spise aj ďalšie svedectvá o tom, že obžalovaní boli upozornení na skutočnosť, že bankovky sú falošné.
To im však nebránilo vydávať ich za pravé.
Senát Krajského súdu v Košiciach po rozsiahlom dokazovaní uznal obidvoch obžalovaných vinnými z trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov tak, ako boli žalovaní. Tak
Jozefovi M., ako aj Vladimírovi M., súd naparil 5 rokov basy, teda trest na dolnej hranici trestnej sadzby (5 až 10 rokov) a pre výkon trestu ich zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
