Čečenský prezident Aslan Maschadov a traja najvplyvnejší poľní velitelia sa deň po dobytí poslednej čečenskej bašty
Maschadov, Ruslan, Gilajev, Šamiľ Basajev a Chattáb podľa ruskej rozviedky prežili útok ruských jednotiek na Šatoj v Argunskom údolí, poslednú baštu čečenských separatistov na juhu republiky.
Spolu s nimi Šatoj opustilo aj niekoľko desiatok ozbrojencov, s ktorými sa ukryli v horách. "Teraz nevieme, kde sú, ale je jasné, že sa celý čas presúvajú a nikdy nestrávia noc na tom istom mieste", povedal pre ruskú tlačovú agentúru Interfax Nikolaj Staškov, zástupca veliteľa ruských leteckých síl. Dodal, že keby ruská rozviedka vedela, kde majú títo Čečenci skrýšu, "je evidentné, že by podnikla operáciu, aby ich zatkla a neutralizovala".
Podľa ruského generálneho štábu ruským vojskám je schopných odolávať ešte asi 1500 ozbrojených separatistov. Ruská vojenská informačná agentúra AVN však s odvolaním sa na vlastné zdroje uvádza, že Čečenci majú ešte k dispozícii 3000 mužov.
Dediny Šatoj sa Rusi zmocnili v utorok. Dobytie tohto strategického bodu považujú za zavŕšenie operácie proti tzv. čečenským teroristom. Ruská tlač však dnes upozorňuje, že dobytím Šatoja sa vojna v Čečensku nekončí, lebo stovky ozbrojencov a poľných veliteľov zostali nažive a nikto nevie, kde sú, píše finančný denník Vedomosti.
Podľa denníka Izvestija existuje riziko, že čečenská vojenská elita prejde cez hory do Gruzínska alebo Dagestanu. Denník Kommersant prichádza s dohadom, že Čečenci nebudú z hôr podnikať zatiaľ žiadne aktívne operácie, zostanú tam, kým sa neroztopí sneh, potom zídu do republík susediacich s Čečenskom, kde sa "pokúsia splynúť s davom". Viacerí však zostanú v horách a budú klásť ozbrojený odpor.
Denník Kommersant pripomína, že sovietske vedenie po deportáciách Čečencov v roku 1944 muselo bojovať proti čečenským povstalcom desiatky rokov. Posledného partizána sovietske jednotky na Kaukaze zadržali v roku 1974, informuje denník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
