podmienok spolupráce je zmysluplné a dokonca nevyhnutné vtedy, keď zmluvné strany vykonávajú moc, čo si vyžaduje veľmi konkrétnu špecifikáciu rozhodovacích grémií (viď Koaličná rada), kľúča na rozdelenie pozícií, hlasovacích procedúr a postupov. Spoločné pakty nevládnych subjektov sú ale v štandardných pomeroch raritou. Väčšinou - resp. temer vždy - totiž paktovať nie je o čom.
"Dohoda o spoločnom postupe v parlamente", čo je obsahom tohto dokumentu, sa dá veru uzavrieť aj v bufete pri káve a stvrdiť stiskom rúk. Mečiarov penziónový nápad, ktorého sa nové vedenie SNS pevne chytilo, chce teda byť predovšetkým imidžovou aktivitou. S posolstvom pre voličov asi takýmto - vidíte, kým sa tamtí vo vláde vedia iba hádať, dobrí Slováci sa vždy dohodnú. "Je to alternatíva voči rozhašterenej vládnej koalícii" - Malíková ani nezakrývala strategickú "ideu".
To bol teda zámer, ktorý však utrpel citeľné fiasko. Rebeli v oboch táboroch tri týždne produkovali okolo podpisu spravodajské šumy, čoho výsledkom bola síce mediálna atraktivita inak úplne neatraktívnej témy, ale zároveň aj znamenie rozkolu. Najmä v HZDS, kde tzv. pragmatické krídlo, zviditeľňujúce sa tandemom Keltošová-Tkáč, dávalo jednoznačne najavo, že dohoda je "kontraproduktívna", resp. dokonca "neprinesie HZDS nič dobrého". V SNS zase robil diverziu exnáčelník Slota, ktorý diplomaticky, ako len on vie, rovno vyhlásil, že "opozičná zmluva zlikviduje SNS, pretože Mečiar chce iba pretiahnuť naše preferencie na HZDS. S mojou osobou by to nebolo možné."
Faktom je, že obe menšinové stanoviská majú čosi do seba, ale zase nie až tak mnoho. Keltošová a spol. sa už od volieb snažia o akési "poľudštenie" HZDS, ktorému cieľu zmluva s radikálnou národnou stranou naozaj málo prospeje. Tkáč a ďalší azda aj úprimne dúfajú, že po "transformácii na ľudovú stranu" na nadchádzajúcom sneme získa hnutie akýsi čerstvý náter, ktorým sa premaľuje starý odpudzujúci design. K tomuto manévru však chýba to najpodstatnejšie - požehnanie politických protivníkov, ktorí nemajú prečo kliatbu HZDS zrušiť a veľkorysou hrubou čiarou ho akceptovať ako štandardnú opozíciu. Kňažkove nedávne televízne komplimenty, keď z prívlastkov "polomafistický" a "teroristický" bol, napriek hroziacej žalobe, ochotný spustiť iba predponu "polo", sú jasným signálom, že odpúšťať sa tu tak skoro nebude. A, pravdu povediac, kým sa hnutie nezmôže na dištanc od "politikov" typu Lexa, niet ani dôvodu.
Ak sa teda Keltošová obáva, že zmluva s SNS nie je konformná s predstavami o novom imidži, isteže sa nemýli. Tie skutočné prekážky akceptácie HZDS ležia ale predsa len inde. A vôbec najvyššou je sám majiteľ penziónu - pokiaľ ten zostane predsedom, HZDS na milosť sotvakto vezme. Či už bude stranou, alebo zostane hnutím.
Slotove strachy o preferencie môžu byť takisto oprávnené, ich vývoj však ovplyvňuje toľko faktorov, že popri nich jedna, možno nevýhodná, zmluva je úplný detail. Zámerom jeho protiagendy je skôr - alebo celkom iste - kompromitovať Malíkovej vedenie, ktoré, napokon, neostáva tomu Slotovmu nič dlžné.
Mimochodom, výraz "opozičná zmluva" je vo vzťahu HZDS-SNS terminologický nezmysel. Ide o nepochopený import z Česka, kde sa tento Klausov patent uchytil pre vyjadrenie zmluvných podmienok podpory ODS menšinovej vláde ČSSD. Slovo "opozičný" teda definuje vzájomný vzťah zmluvných strán, nie ich spoločné postavenie v opozícii. To, čo podpísali včera HZDS s SNS, je obyčajná koaličná zmluva dvoch strán na čas ich pôsobenia v opozícii.
Okrem znakov klamavej reklamy teda "opozmluva" politicky mnoho politicky zaujímavého neponúka. Zostane epizódou, na ktorú si za týždeň už nik ani nespomenie. Napokon, efemérny život je údelom drvivej väčšiny politických tém pod Tatrami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
