porušili etiku svojich funkcií tým, že sa pokúsili o obmedzenie slobody slova a informácií, keď Jozef Filo rozhodol a Milan Materák schválil neodvysielanie show Petra Breinera "Máte niečo proti tomu?" v pôvodne dohodnutom termíne.
Z pokusu o brutálny cenzúrny zásah ich usvedčila samotná relácia, ktorú sme mohli vidieť na STV 2 vo štvrtok večer. K jej dodatočnému zaradeniu došlo až po masívnych intervenciách, ktoré inicioval cez internet a médiá sám autor a protagonista Breiner. Je vysoko pravdepodobné, že ak by sa tlak nevyvinul, talkshow sa na obrazovky nikdy nedostane.
Štyridsať minút veľmi solídnej (a na pomery STV nebotyčne nadpriemernej) zábavy nezvratne preukázalo jalovosť a priehľadnú účelovosť argumentov o "zásadnom nezvládnutí roly moderátora" a "nevhodnosti zaradenia do štruktúrneho okna v sobotu večer". Podozrenie sa do bodky naplnilo: skutočným dôvodom zastavenia talkshow bola jeho téma "Na čo je komu verejnoprávna televízia?". Súboj dvoch zástancov a troch (vrátane moderátora) odporcov "verejnoprávnosti" vyznel totiž jednoznačne v prospech tých druhých. Gembický so Šmatlákom (to boli tí zástancovia) si môžu za to i sami, lebo dopustili, aby sa ťažiskom sporu stali koncesionárske poplatky a ich práve aktuálna slovenská forma vyberania. Na tomto fronte nemohli nápor ustáť, keďže pri dnešnej zákonnej úprave, ktorá zo všetkého najviac pripomína legalizované televízne výpalné, boli proste bez argumentov. Katastrofa bola zavŕšená, keď silne a vtipne komunikujúci protivníci ich dotlačili k priznaniu, že STV je verejnoprávna iba formálne, v skutočnosti je stále štátna a pod ručným riadením politikov.
Aj informačné úniky z mrakodrapu v Mlynskej potvrdzujú, že Filo s Materákom sa pokúsili o neodvysielanie produkcie pre zdrvujúci obraz, ktorý debata o STV poskytla. Výhrady proti Breinerovmu výkonu sa ukázali absolútne neopodstatnené. Pramenia v úplnej neinformovanosti o podobných programových formátoch. Vo VP i komerčných televíziach na Západe je u tohto typu talkshow zavedené a normálne, ak "diskusia nedodržiava resp. ani nemá pravidlá", alebo že "vyhráva ten, kto je hlasnejší a hovorí dlhšie". Zvyšujú totiž vnútorné napätie a divácku atraktivitu produkcie. Manažment STV však o tom jednoducho nevie a žije v predsudku, že vrcholom moderátorského umenia je ustrážiť, aby si vysokoctení majitelia názorov neskákali do reči. Akým právom si na nás vynucujú akési koncesie títo politicky dosadení ľudia s elementárnou profesnou indispozíciou?
Extra idiotská je námietka hovorcu STV, ktorý na internetovskej konferencii dokonca uznal, že show bolo špičkové v diskusnom žánri, ale NEZAZNELA DEFINÍCIA VEREJNOPRÁVNOSTI. A prečo by mala?? Pán Hák netuší, že v tomto formáte sa stiera hranica medzi zábavným a diskusným žánrom a úlohou účinkujúcich nie je tému vyčerpať a dobrať sa na koreň jedinej zaručenej pravdy, ale publikum INTELIGENTNOU FORMOU ZABAVIŤ. A to sa Breinerovi - na pomery STV - podarilo vskutku nadštandardne.
Apropo, verejnoprávnosť. Túžbou zadefinovať tento pojem horia všetci, ktorí zároveň horia aj túžbou po zachovaní existencie VPT. Jednoducho a jasne - pátrajú po vedeckom zdôvodnení svojho živobytia. Nie je však náhoda, že s definíciou "verejnoprávnosti" majú problém i väčšie kapacity, než aké sa zišli na show u Breinera. Ani najväčší mediálni filozofi sa zatiaľ nezhodli na definícii "verejnoprávnosti" z hľadiska obsahu poskytovanej služby, keďže nič nebráni komerčným staniciam poskytovať tie isté. "Verejnoprávny" má použiteľný význam iba ako charakteristika vlastníckej formy - ani štátna, ani súkromná, ani družstevná. A spor o celú "verejnoprávnosť" je práve o tom, či je možné, aby aj v neregulovanom priestore voľnej súťaže vznikali programy trebárs pre intelektuálov a menšiny, alebo či takéto programy môžu zabezpečiť iba inštitúcie, ktoré nemusia bojovať s konkurenciou o prežitie.
V štvrtok večer u Breinera sme teda na rébus "Načo je komu verejnoprávna televízia" odpoveď dostať ani nemohli. Dostali sme však inú - Materák s Filom nie sú k ničomu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
