Schusterom. Žiadali ho o pomoc pri riešení majetkového sporu s Úradom vlády SR. Spor spočíva v tom, že Belohorskej organizácia dostala v roku 1997 od Mečiarovej vlády za jednu korunu kaštieľ v Brunovciach, ktorý má cenu desiatok miliónov korún. Podľa názoru Dzurindovej vlády však tento prevod nebol právne čistý a žiadala od Belohorskej, aby zaplatila za kaštieľ 56 miliónov. Únia nezaplatila a kaštiel sa vrátil do vlastníctva Úradu vlády.
"Ak sa kaštieľ nevráti do rúk únie, sme rozhodnuté brániť sa aj prostredníctvom medzinárodných organizácií, napr. budeme žiadať o pomoc Radu Európy a jej výbor pre mimovládne organizácie. Nemáme dosť peňazí, aby sme sa s Úradom vlády súdili na Slovensku," povedala predsedníčka ÚŽS Irena Belohorská.
"Zistilo sa, že únia žien porušila kúpnu zmluvu, lebo využívala kaštieľ na iné komerčné účely (napr. svadby, oslavy), ako sú uvedené v zmluve," povedal Tibor Tóth, vedúci Úradu vlády SR.
Kultúrna pamiatka kaštieľ Brunovce zo 17. storočia patril štátu, od roku 1982 ho do trvalého užívania dostal Slovenský zväz žien. Po ňom ho získala ako nástupnícka organizácia Demokratická únia žien Slovenska a od roku 1994 sa trvalé užívanie zmenilo na nájom.
V januári 1997 prijala vláda uznesenie, ktorým DÚŽS získala kaštieľ za symbolickú 1 Sk. Zaviazala sa však dodržať zákonom stanovené podmienky. Podľa znaleckého posudku bola cena kašieľa 37 734 000 Sk. Kúpno-predajná zmluva hovorí o tom, že kupujúci sa zaviazal na päť rokov užívať tieto nehnuteľnosti na účely charitatívneho alebo podobného humanitného charakteru: zabezpečenie pobytov sociálne odkázaných osôb, detí zo sociálne slabých rodín, zdravotne postihnutých detí, organizovanie rozvojových a vzdelávacích programov, zriadenie a prevádzka muzeálnych priestorov. Ako uviedol Tóth "hoci je poburujúce získať kaštieľ za 1 Sk, do tohto okamihu bolo všetko v súlade so zákonom, lebo to bolo uznesenie vlády".
Tesne pred voľbami 19. augusta 1998 sa však do zmluvy dostal dodatok, podľa ktorého mohla únia žien využívať kaštieľ aj na iné účely. Vložením tohto dodatku sa podľa Tótha začína protizákonnosť. "Pretože zákon o správe majetku štátu hovorí, že možno vykonávať činnosť za dohodnutú cenu (v tomto prípade za 1 Sk), ak to je na určené účely. Ak sa účel zmenil, mala sa zmeniť v dodatku aj cena na asi 56 miliónov." (Teda cena znaleckého posudku 37 mil. navýšená podľa zákona o 50 percent.) "Ale tú korunu tam nechali a to je porušenie platného zákona."
Ministerka financií Brigita Schmögnerová listom upozornila Úrad vlády SR, že dodatok je v rozpore so zákonom, a preto "žiada o kontrolu skutočného užívania odpredaného majetku štátu". Tibor Tóth: "Kontrola zistila porušovanie zákona. Došlo k nedodržaniu dohodnutého účelu a podľa platných ustanovení musia doplatiť rozdiel medzi nadobúdacou cenou a cenou primerane zvýšenou o 50 percent, čo je asi 56 miliónov Sk."
T. Tóth upozornil ÚŽS, aby doplatila cenu do šiestich mesiacov. "Keďže sa tak nestalo, od 20. decembra 1999 je nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu. Z právneho hľadiska je táto vec jasná. Verím, že sa podarí objasniť viac abnormálnych záležitostí, ktoré sa za minulej vlády diali, napríklad keď sa predal majetok štátu za korunu provládnej organizácii. Tu, našťastie, urobili chybu a my sme to využili. Ak by to bolo v súlade so zákonom, tak si nepomôžeme," dodal Tibor Tóth.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
