odhlásilo klub z prebiehajúcej prelínacej súťaže o účasť v extralige a tým ženskú hádzanú v metropole východu pochovalo. Na piatkovom poslednom tréningu to vyzeralo ako na kare. Zarážajúce však je, že nikto z funcionárov zodpovedných za krach neprišiel predniesť ani rozlúčkovú smútočnú reč. Načo aj, veď hráčky sa už dávno presvedčili, že elementárna slušnosť je pre týchto pánov úplne neznámym pojmom. Tréner František Hučka iba krútil hlavou, že to, čo pätnásť rokov pomáhal udržiavať pri živote, takto náhle padlo. Položme si otázku - prečo? Vyzerá to proste tak, že 'chlapci' (rozumej funkcionári) dostali od sponzora veľké peniaze a akosi sa im z nich, chudáčikom, zatočila hlava. Po skončeni éry Tatranu IS získal klub nového sponzora - firmu COOimex, ktorá bola v tom čase ochotná tomuto športu pomôcť. A začala sa doba veľkej megalománie. Košičanky hrali vtedy v prvej lige a na túto súťaž zrazu začali dostávať nadštandardné výplaty. Načo šetriť, veď sa nič nemôže stať. Nech Slovensko vidí, že my si to môžeme dovoliť. S obrovským šťastím sa v minulom ročníku podarilo COOimexu postúpiť do extraligy. A megalománia mohla pokračovať. Buďte si istí, že na bujarých oslavách postupu sa teda vôbec nešetrilo. Letnou bombou bolo angažovanie trénera Petra Hatalčíka, jedného z najuznávanejších odborníkov na Slovensku. Samozrejme, súčasne aj jedného z najdrahších. Nuž, asi na to majú, naivne sme si vtedy všetci mysleli. Dnes už vieme - nemali. Megalománia nekončila, nasledovali státisícové nákupy posíl. Navyše si dovolíme tvrdiť, že za niektoré z nich zaplatili viac ako bolo zdravé a rozumné. Za niektoré pre istotu zaplatiť akosi pozabudli, viď príklad Evy Takáčovej, ktorá je dnes už opäť hráčkou Zlatnej, odkiaľ do košického tímu prišla. Snaha o skvalitnenie kádra je iste chvályhodná, prikrývať sa však možno len takou perinou, na akú človek má. Je záhadné a zarážajúce, že toto si nikto z funkcionárov včas neuvedomil a ani sa nad tým nezamýšľal. Výsledkom je krach priamo počas rozohratej sezóny. Inakšie to ani dopadnúť nemohlo. Firma COOimex sa dostala do problémov a hádzanársky klub taktiež. Hráčky svoje výplaty za niekoľko mesiacov minulého roka napriek sľubom stále nevideli a trúfame si takmer s istotou tvrdiť, že ani neuvidia. Samozrejme, vinný za to z funkcionárov dnes už nie je nik. Exprezident klubu Oláh s tým vraj už nemá spoločné nič, veď on sa v decembri vzdal funkcie a tým to preňho skončilo. Bývalým hovorcom a šéfom správnej rady bol Stanislav Šimoňák. Na toho bol v piatok popoludní vskutku tragikomický pohľad. Čuduj sa svete, zavítal na posledný tréning hádzanárok, no tváril sa, akoby tam ani nebol. Františkovi Hučkovi nepozdravil, na hráčky sa dokonca ani nepozrel a vôbec mu nenapadlo oznámiť im čerstvú novinu o odstúpení zo súťaže, poďakovať im za služby, ktoré pre klub urobili, či zaželať im veľa štastia do budúcnosti. Dievčatá, ak chceli od neho niečo počuť, museli ho osloviť samy. Jemu však na hádzanej záleží, ako tvrdí.
Celému neschopnému vedeniu klubu sa vďaka katastrofálnej finančnej politike podarilo v rekordne krátkom čase (ani nie za tri roky) pochovať ženskú hádzanú v druhom najväčšom meste krajiny. Srdečne vám blahoželáme, páni funkcionári!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
