KORZÁR V TALÁRI č.17

Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK

Vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila záujem širokej verejnosti aj v šestnástom kole. Najprv si však pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Policajné auto spustilo húkačku, ale ja som nezastavil," sme priniesli príbeh mladého chlapca, ktorý chodil poza školu a dopúšťal sa trestnej činnosti.

"S Michalom som sa zoznámil okolo polnoci v hotelovom bare. Slovo dalo slovo, pozval som ho k sebe na izbu, kde sme popíjali. Bol som unavený a tak ma po veľmi krátkom čase premohla únava... Zaspal som a ráno ma Michal zobudil, že odchádza. Asi hodinu po jeho odchode som zistil, že mi z parkoviska zmizlo auto," opísal svoje prebudenie do reality, Jiří T. Krádež oznámil na polícii a tak sa po jeho červenej Honde Civic s pražskou poznávacou značkou rozbehlo pátranie. Cestného piráta, ktorý sedel za volantom auta bez vodičského preukazu, muži zákona dolapili o štyri hodiny neskôr medzi obcami Ploské a Vtáčkovce. Po tom, čo havaroval, vybehol z auta a snažil sa utiecť. Na ceste, ktorú zablokovali policajti, však nemal žiadnu šancu...

To, čo nasledovalo neskôr, nebolo už také príjemné ako vozenie sa v luxusnom aute. Prokurátor obžaloval Michala B. z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. A tak vyšportovaný mládenec s tmavými nakrátko ostrihanými vlasmi musel predstúpiť pred trestný senát. Šestnásťročný chalan oblečený v saku pôsobil dojmom rozvážneho, do kníh zavŕtaného mladého muža. Ako sa však na súde ukázalo, opak bol pravdou. Michala škola vôbec nebavila a tak trávil čas inak ako jeho spolužiaci.

"Nechcel som to auto ukradnúť, len sa na ňom povoziť. Šiel som za kamarátom, ale nikde som ho nevedel nájsť. V meste sa na mňa nalepilo policajné auto. Spustilo húkačku, ale ja som nezastavil, lebo som nemal vodičák. Odbočil som smerom na Prešov a neskôr, za obcou Ploské, som havaroval. Z auta som nič neukradol, ľutujem, čo som urobil," vysvetľoval senátu pohnútky svojho konania Michal.

Natíska sa otázka, čo robil taký mladý chlapec po polnoci vonku a prečo nešiel spať domov, ale popíjal na izbe s mužom, ktorý mu mohol byť otcom. "Predtým, ako sa to stalo, syn odišiel z domu na dlhší čas. Urobil to prvý raz a tak som to ohlásila na polícii. Nikdy sa po nociach netúlal, problémy s ním však trvajú už asi rok. Začali v prvom ročníku priemyslovky. Prestúpil na učňovku, zistila som však, že chodí poza školu. Nemá si kde vybiť energiu, preto vymýšľa a robí sprostosti. Žije bez otca a vzory, žiaľ, negatívne, hľadá medzi staršími kamarátmi," opísala problémy syna Michalova matka.

Mladistvý mládenec sa už ako maloletý dopustil krádeže a kým jeho mama "ťahala dvanástky", on zaháňal nudu telefonovaním. Za mesiac sa mu podarilo urobiť účet na 82 tisíc korún! Mal pätnásť a pol roka, keď mu súd vymeral 3 mesiace basy s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka za šírenie poplašnej správy. Skôr, ako mu vypršala podmienka za srandičku, že vybuchne pošta, stál opäť pred súdom, pretože sa ulakomil na cudziu Hondu. Tu sa náš príbeh úmyslene skončil a

dotvoriť ho ste mali možnosť všetci, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Mali ste napísať, ako podľa vášho názoru rozhodol súd, teda, či bol k Michalovi zhovievavý a dal mu podmienku alebo mu vymeral prísnejší trest.

Dostali sme od vás 96 odpovedí, z ktorých 81 bolo správnych. Presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že hlavnému aktérov príbehu súd, ktorý ho uznal vinným z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, naparil trest naostro. Samosudca naozaj vymeral Michalovi rok basy, ktorý si odpykal v Nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých v Martine. Súd totiž musel vziať do úvahy narušenosť mladého páchateľa a skutočnosť, že podmienečný trest, ktorý dostal za iný skutok, svoj účel nesplnil. Na to, aby dospel a zmúdrel, by malo stačiť dvanásť mesiacov, ktoré mu vymeral súd.

Vráťme sa však k podstate prípadu. Skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla Trestný zákon definuje takto: "Kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla hodnoty nie nepatrnej v úmysle prechodne ho používať ..."

KUJME ŽELEZO, KÝM JE HORÚCE

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Ing. Ján ŠÚLEK zo Závažnej Poruby: "Keďže Michal mal podmienečný trest, súd ho odsúdil podľa návrhu prokurátora. Aj ja som zástancom takého názoru." Katarína BALOGHOVÁ z Košíc: "Tento príbeh je typický pre súčasné obdobie a je mi ľúto rodičov, ktorí sa dozvedia, čo ich dieťa stvára. Vinu vidím v tom, že rodičia akosi zabudli na citovú výchovu a viac-menej sa venujú práci alebo hútajú ako prežiť. Podľa môjho názoru súd naparil mladistvému Michalovi B. ostrú basu, keďže sa trestného činu dopustil v podmienke. Ja by som mu dala ešte jednu možnosť a umiestnila by som ho v ústave."

Ladislav VERNARSKÝ z Prešova: "Mám za to, že súd nebol k Michalovi zhovievavý a dal mu to, čo si právom zaslúžil, t.j. ostrý trest. Ja by som tiež rozhodol o nepodmienečnom treste a umiestnení v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých. Žiaľ, potrestanie by si zaslúžili aj iní, v prom rade rodičia, ktorí sa nestarali o to, čo ich syn po nociach robí. Trest by si zaslúžila aj televízia Markíza, ktorá svojimi krvákmi "vychováva" mládež k podobným činom." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd Michalovi vymeral prísnejší trest, nakoľko sa skutku dopustil v čase, keď bol ešte v podmienke za šírenie poplašnej správy. Trest, ktorý mu navrhoval prokurátor, mu bol znížený na polovicu, lebo bol mladistvý... Ja by som Michalovi uložila trest čo najprísnejší, lebo ako vyplýva z príbehu nikto si s ním nevie rady. Nech vie, že si nemôže robiť, čo sám uzná za vhodné, ale že treba dodržiavať určité zásady!"

Mária KOVÁČOVÁ z Prešova: "Jednoznačne ostrú basu! Šancí už mal akurát dosť..." Katarína RÁKOCIOVÁ z Hozelca: "Stará múdrosť hovorí: Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko... Slovom, slabá výchova od malička. To po prvé. A po druhé? Priklonila by som sa k názoru prokurátora nepodmienečné potrestanie... Veď sa dopustil viacerých činov, popíjal ako neplnoletý, ponocoval bez doprovodu rodičov, ukradol auto, nerešpektoval políciu, jazdil bez vodičského preukazu... Dala by som mu riadny trest, nech sa poučí!" Ján BOČKAY z Košíc: "Michal mal pätnásť a pol roka, keď bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. Vo veku 16 rokov, teda ešte v čase trvania podmienky, spáchal ďalší úmyselný trestný čin krádeže, takže predpokladám, že súd ho odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody v ústave pre mladistvých. Ja by som postupoval rovnako." Milan ZÁVODNÍK zo Svinice: "Myslím si, že súd tentoraz k Michalovi nebol zhovievavý. Ďalšiu podmienku mu už udeliť nemohol... Predpokladám, že sudca pristúpil na návrh prokurátora a obžalovanému vymeral ostrý trest. A ako by som rozhodol ja? Nuž, obhajkyňa a sociálna pracovníčka chceli Michala B. umiestniť v diagnostickom ústave. Preto by som požiadal súdneho znlaca z odboru psychiatrie o Michalove odborné vyšetrenie a následný znalecký posudok. Na jeho základe by sa zistilo, či obžalovaný je spôsobilý na právne úkony. Pokiaľ by nebol, rozhodol by som v prospech obhajoby a Michala B. by som zbavil svojprávnosti, na základe čoho by bol umiestnený v diagnostickom centre. Pokiaľ by však bolo znalcovo vyjadrenie kladné, t.j., že obžalovaný je svojprávny, postupoval by som rovnako ako v tomto prípade postupoval súd..." Denisa HOLEČEKOVÁ z Košíc: "Protagonista príbehu by si podľa mňa zaslúžil prísnejšie potrestanie. Šancu, ktorú už raz od súdu dostal, nevyužil. Nie je teda predpoklad, že by na jeho prevýchovu postačil ďalší podmienečný trest." Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Predpokladám, že "mladý" vzhľadom na svoj vek, dostal "iba" polepšovňu. Mám taký pocit, že s tým súhlasím." Eva KAČALKOVÁ z Košíc: "Prípad má viac rovín. Jednou z nich, a podľa mňa hádam tou najzávažnejšou, je zanedbaná výchova zo strany rodičov. A čo sa týka trestu, podmienka by už viackrát neobstála. Každý má dostať šancu spravidla iba raz. Iná vec už je, či sa z podmienečného trestu poučí alebo nie..."

Marek ŽELINSKÝ z Pečovskej Novej Vsi: "Súd vyhovel návrhu prokurátora a vymeral Michalovi ostrý trest s umiestnením v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých. Michal už totiž mal viac potýčiek so zákonom a mal aj podmienku, ktorú porušil..." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Príbeh je varovaním pre nás všetkých. Po revolúcii si ľudia v prvom rade začali budovať ekonomické zázemie a na vlastné deti akosi zabudli. Nečudo, že deti si robia, čo chcú...V každom prípade na vine je rodič, potom škola a až nakoniec štát. Mladistvý Michal B. si podľa môjho názoru vyslúžil nepodmienečný trest. Viem však, že vo väzení sa ešte zhorší. Vie to aj prokurátor aj sudkyňa. Ale rozhodne netreba byť zhovievavým." Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Obžalovaného Michala súd odsúdil na prísnejší, t.j. ostrý trest, aký navrhoval prokurátor. Myslím si, že k nepodmienečnému trestu Michalovi výrazne pomohol okrem predošlých deliktov (krádeže, šírenie poplašnej správy) hlavne ten predošlý trest: tri mesiace na skúšobnú dobu jedného roka, pričom ďalšieho deliktu sa dopustil ešte v prebiehajúcej podmienke."Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Dnešná mládež nevidí v telke nič dobré. Potom ju vychováva ulica, lebo rodičia nemajú čas na svoje deti. Ja by som Michala riadne potrestala, aby sa viac nedal na krivé chodníčky!" Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Súd sa istotne priklonil na prokurátorovu stranu a vymeral Michalovi ostrý, nepodmienečný trest. Obhajkyňa a sociálna pracovníčka zamlčali, že Michal už mal viac potýčiek so zákonom... Podľa mňa súd konal uvážene a správne aj podľa starej zásady kujme železo, kým je horúce (ohybné), aby sme predišli ďalším komplikáciám."

Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Umiestnenie v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých by bolo podľa mňa najlepším riešením. Myslím si, že Michalova matka sa snažila urobiť pre syna čo bolo v jej silách (psychológ, atď.), no nič nepomohlo. Chyba je v celej našej spoločnosti, lebo nedokážeme podchytiť záujmy detí, dať im možnosť kultúrneho vyžitia. Nudia sa a ak sú rodičia zamestnaní, deti vychováva ulica a puberťáci ľahko podľahnú ľahkému životu..." Anton ŠOFRANKO z Košíc: "Súd už k Michalovi zhovievavý nebol. Zhovievavosti hádam bolo dosť pri jeho predchádzajúcich rozporoch so zákonom!"

SEDEMNÁSTY SÚŤAŽNÝ PRÍBEH

"Zrazu to prišlo, bol to taký zvláštny pocit, ako keby mal vybuchnúť celý svet... Akoby to náhle malo vo mne všetko explodovať, všetko to zlé, čo som počas tehotenstva prežila... Prišlo to zrazu, nevedela som čo robiť, bola som bezradná, bála som sa. Zacítila som zrazu bolesť, tlak, potom to zo mňa vyšlo, bolo to také krvavé a zdá sa mi, že aj namodralé, zdalo sa mi, že to ani nedýcha, triasla som sa, vložila som to do igelitovej tašky a celý balík potom ešte do väčšej tašky a odniesla som to preč. Bolo mi z toho zle, príšerne zle," vypovedala pred súdom modrooká blondína, ktorá len krátko predtým oslávila dvadsiate narodeniny. Nebola to však nevoľnosť, pre ktorú sa dostala pred súd. Prokurátor vo svojej obžalobe totiž poukázal na to, že "v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtila svoje novonarodené dieťa bezprostredne po pôrode tým, že ho zabalila do igelitovej tašky, čím mu znemožnila dýchanie a takým činom spôsobila smrť." Podľa posudkov súdnych znalcov sa dieťa narodilo živé a zdravé...

Životný príbeh Eleny sa začal zauzľovať vtedy, keď sa zoznámila s Milošom. Hneď po prvom pohľade preskočila medzi nimi iskra vášne. Všetko by bolo v poriadku, keby Miloš nebol šťastne ženatý. Sprvu to nebola prekážka v ich vzťahu. Sprvu... Teda až dovtedy, kým nezistila, že je tehotná. "Elenka, pochop, že ja ti v tomto smere nepomôžem. Najlepšie by bolo, keby si si to dala zobrať... Pozri sa, buď rozumná! Som ženatý, som otcom troch detí... Keby sa to narodilo, spôsobilo by mi to problémy v zamestnaní. Pozri sa, v dnešnej ekonomickej situácii si takýto risk nemôžem dovoliť, bolo by to ohrozenie mojej životnej kariéry. Určite to chápeš..." Neskôr Miloš pritvrdil muziku. Už nehovoril, že by bolo najlepšie, keby... Už hovoril o tom, ako o jedinom možnom riešení. Protagonistka príbehu to pred súdom opísala takto: "Čakala som dieťa, na jednej strane som sa strašne tešila na bábätko, na druhej strane som sa bála. Veľmi som sa bála. Nosila som v bruchu dieťatko a jeho otec mi po nociach telefonoval a vyhrážal sa mi. Hovoril mi, že keď si to nedám zobrať, že ma skántri, že ma znesie zo sveta..." Miloš predstúpil pred súd ako svedok. Na prvé predvolanie sa ani neunúval, na druhé sa tiež nedostavil, ale keď videl, že ide do tuhého, že mu súd hrozí mastnou poriadkovou pokutou a predvedením policajnou hliadkou, narýchlo si pozháňal akési lekárske potvrdenie, že je chorý a preto sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Na tretí pokus to napokon vyšlo. "Ľutujem, ľutujem všetko, čo sa stalo. Elena čakala moje dieťa, ale dobre vedela, že ja kvôli nej nenechám svoju rodinu... Vedela to, bola s tým uzrozumená... Preto aj mňa samého prekvapilo, čo sa stalo," povedal pred súdom Miloš. Na chvíľu sa odmlčal, nadýchol sa a potom pokračoval: "Nie je pravda, že by som sa jej bol niekedy vyhrážal. Pravdou je len to, že som jej skutočne niekoľkokrát volal, áno, aj v noci, napríklad zo služobnej cesty, nemohol som jej z pochopiteľných príčin volať z domu, nechcel som, aby sa to dozvedela manželka... Priznávam, že sme počas našich rozhovorov občas - aj ona, aj ja - použili ostrejší tón, ostrejšie slovo. V čase, keď bola tehotná a bola veľmi precitlivelá, brala všetko tak porazenecky a príliš citovo, je teda celkom možné, že aj niektoré moje vyjadrenia si mohla nesprávne vyložiť ako vyhrážanie sa... Ale ja som sa jej nevyhrážal... Nikdy!"

Prokurátor v záverečnej reči zotrval na podanej obžalobe a poukázal na vysokú spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovanej. Jej obhajca naproti tomu zvýraznil jej doterajšiu bezúhonnosť a celkovú situáciu, do ktorej sa dostala nie vlastnou vinou: "Skutok sa stal. O tom niet pochýb. Rovnako niet pochýb o tom, že sa ho dopustila práve obžalovaná. Obhajoba nenamieta právnu kvalifikáciu skutku, ale chce a musí poukázať na okolnosti, ktoré samotnému činu predchádzali, najmä na to, že otec dieťaťa neustále na ňu tlačil, doslova sa jej vyhrážal, obžalovaná bola v neustálom strese, v zlom psychickom rozpoložení... Chcem ďalej poukázať na to, že v prípade mojej mandantky je niekoľko, zdôrazňujem: niekoľko poľahčujúcich okolností, ktoré vymenúva paragraf 33 Trestného zákona. A konkrétne? Po prvé, trestný čin spáchala v silnom rozrušení, po druhé, spáchala ho pod tlakom závislosti, po tretie, svoj čin úprimne oľutovala, po štvrté, pri objasňovaní trestného činu napomáhala orgánom činným v trestnom konaní, po piate, pred jeho spáchaním viedla riadny život, nebola doposiaľ trestaná, má vynikajúce hodnotenie z miesta bydliska i z pracoviska..." Advokát preto navrhol súdu uložiť trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, resp. využiť paragraf 40 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Po prestávke súd vyniesol rozsudok, ktorým... Rozhodnutie súdu predseda senátu odovôdnil takto: "Súd prihliadol na psychický tlak, ktorý obžalovaná po celý čas prežívala, ako aj na to, že tento psychický tlak musela znášať sama, bez cudzej pomoci, navyše všetko, čo prežila, zanechalo na jej zdravotnom stave následky, čo je objektivizované aj lekárskymi správami z odboru psychiatrie, z ktorých vyplýva, že sa po tom všetkom sama pokúsila o samovraždu. Súd nemohol neprihliadnuť na všetky tieto okolnosti, ako aj na to, že obžalovaná dovtedy nikdy neprišla do rozporu so zákonom..."

Aj vám sa zdá, že sme v predchádzajúcom odstavci niečo vynechali, resp. nedokončili? Opäť to nie je tlačová chyba, ale zámer. Otázka pre vás, milí čitatelia, ktorí zapojením sa do súťaže máte možnosť dotvoriť náš sedemnásty príbeh zo súdnej siene, znie: Ako podľa vášho názoru skončil prípad opustenej Eleny? Uznal ju súd vinnou a ak áno, z akého trestného činu? A ozaj, ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár? Ako a prečo?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate o týždeň, kedy prinesieme štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny a uložení trestu" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v redakciách v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr v piatok!!!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.