podnietila Košičana Jána Tršku vymyslieť čosi ešte jednoduchšie. Jeho stavebnica Bagogo, patentovaná na Slovensku, zaujala porotu výstavy vynálezov v Budapešti a získal za ňu medailu 'Inventor´s Olympic Games Génius 98' (Olympiáda vynálezcov ´98).
"Mal som malé deti zbláznené do lega, ale ako konštruktéra ma vonkoncom neuspokojovalo, že sa kocky môžu prikladať len z jednej strany. Špekuloval som nad tým, až som prišiel na systém perforovaných zasúvacích dielov. Spočiatku bol trochu zložitejší, tak som ho postupne zjednodušoval. Až sa mi napokon zdal príliš primitívny. Hovoril som si: Na toto určite už niekto prišiel," spomína si na začiatky bývalý reprezentačný tréner kulturistiky, povolaním technik Ján Trška, ktorý sa už dva roky venuje výrobe hračiek.
Autor stavebnice Bagogo, ku ktorej dieťa nepotrebuje nijaký návod, mal jediný zámer - vytvoriť jednoduchú variabilnú hračku, ľahko zmeniteľnú na vláčik, loďku, helikoptéru, alebo hoci obrovský hrad. Tvorca dokonca vymyslel pre nešikovné detské rúčky kľúčik-vyťahovák, pre prípad, keby sa hygroskopickými vlastnosťami drevo zmrštilo.
Ako ďalej prezradil, sprvoti na nápad takmer zabudol. A keďže ako športovec veľa cestoval, všímal si aj kvôli vlastným deťom obchody s hračkami. V regáloch hľadal, či náhodou neuvidí stavebnicu, ktorú vymyslel. Nič podobné nenašiel. Odvážil sa preto hodiť svoje návrhy na papier a poslať pod názvom Bagogo na patentový úrad. Prototyp v krabici od faxového papiera oblepil etiketami, ktoré mu pomohol na počítači vyrobiť sused. Návrh sa zapáčil šéfke nadácie Detská hračka. Patentový úrad prihlásil výrobok na Olympiádu...
"Tvrdil som stále: Zvážte dobre, či má vôbec úroveň predstaviť moju stavebnicu na takom fóre," uviedol skromne Ján Trška, ktorého správa o víťazstve v medzinárodnej súťaži zastihla nečakane. Ako spomína, "ležal som ráno v posteli, počúval rádio a odrazu Gregor Martin Papuček hlásil z Budapešti radostnú zvesť, že Slovensko získalo zlatú medailu. Až po chvíli mi došlo, že ide o moju stavebnicu".
Potom prišli úspechy aj na Slovensku. Bagogo vyhráva jednu cenu za druhou. Na výstavu hračiek v Trenčíne, v pavilónoch renomovaných výrobcov, kde všetci vykladali z kamiónov obrovské balíky, Ján Trška prišiel s krabicou pod pazuchou a - vyhral.
Posledným bolo víťazstvo v súťaži 'O naj... drevenú hračku', ktorú vypísalo lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu.
Človek si povie - dnes, keď lámeme na východe rekordy v nezamestnanosti, po takomto výrobnom programe siahne každý manažér. Ján Trška spočiatku nemal veľké ambície, chcel iba nájsť vhodného výrobcu. Hoci o hračku prejavili záujem aj v zahraničí, každý chcel vyrábať, ale nikto si nechcel na plecia zobrať predaj.
Napokon začal pomaličky podnikať sám. Až potom si uvedomil starú známu pravdu, že nie je umením vyrobiť, ale predať. Momentálne pracuje na odbyte a usiluje sa dostať do zahraničia. Na výrobe stavebnice sa teraz podieľa zopár firiem z regiónu. Jedna vyrobí drevené hranolčeky, druhá zas perforácie, iná kovové súčasti.
"Takmer všetko, čo zarobím, investujem do ďalšej výroby. Bol by som rád, keby sa mi niečo niekedy aj vrátilo," zamýšľa sa.
"Raz som počúval v rádiu, ako lamentuje majiteľ istej drevárskej firmy na východnom Slovensku, ktorá pôvodne chcela vyrábať hračky, ale nemajú výrobný program. Okamžite som si zistil telefónne číslo firmy a zavolal som mu. Mám pre vás hotový výrobok, môžete ho hneď vyrábať, povedal som v presvedčení, že po ňom siahne všetkými desiatimi. Nestalo sa. Hoci som mu navrhol, že sadám do auta a za hodinku som v jeho kancelárii, ani neprejavil záujem osobne sa so mnou stretnúť. Mal som taký pocit, že v rádiu božekal iba naoko. Je zrejme lepšie firmu vytunelovať, ako si zobrať na plecia novú výrobu. No nie?" vzdychol si na záver majiteľ zlatej olympijskej medaily za vynález, ktorý na Slovensku zatiaľ nenašiel odozvu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
