či chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.

Dvadsaťdeväťročná husľová virtuózka Gabriela Demeterová je maximalistka. Šokuje úprimnosťou. Neúprosná je voči druhým, aj voči sebe. Nezabúda však, že život má i obyčajné radosti: vyjsť si na prechádzku so svojím psíkom-najdúšikom, či zajazdiť si na koni. Gabriela býva v dome niekoľko desiatok kilometrov od Prahy. Ten si pred časom s priateľom kúpila, keďže ju veľkomestský život unavuje. Rodina a zázemie sú jej nadovšetko.

Ako tvrdí: "Keby som doma nemala poriadok, tak by som nemohla hrať. Prácu v pokoji môžem robiť, iba keď som spokojná. Oddýchnuť si pre mňa znamená urobiť si čas na jazdu na koni".

Kone ju priťahujú azda aj preto, že ju k nim rodičia nikdy nepustili. Mali strach, že sa zraní a nebude môcť cvičiť na husliach. "Bola to, samozrejme, škoda. Každý človek totiž potrebuje fyzickú kondíciu. Jazda na koni mi teraz pomáha naprávať chrbticu, ktorú som si zničila pri husliach."

Začínala až pred dva a pol rokmi v jazdeckom klube ‚Aris'. Aj preto, že zistila, že nemusí za koňmi ďaleko. Do žrebčinca mieri väčšinou raz týždenne. Koncertné vystúpenia máva totiž obvykle tak cez týždeň, ako aj cez víkend. Ranč, kam chodí rajtovať, má zhodou okolností takmer "za humnami" svojej chalupy. Až neskôr zistila, že tam chovajú ušľachtilé plemeno koní Kinských. "Je to iné prostredie, kde si do sýtosti oddýchnem. Vtedy vypínam telefón a zabúdam, že okolo mňa jestvuje svet. Musela som sa naučiť odpočívať, aby som potom bola schopná najvyššieho nasadenia a sústredenia."

Keď má chuť si zajazdiť, neodradí ju ani počasie. Hoci spočiatku sa bála jazdiť za dažďa. Ani nie tak kvôli sebe, ale kvôli kobylke. Aby neprechladla. Až keď ju upokojili, že kone nie sú z cukru, osmelila sa. Zavše dokonca vedie s majiteľkou ranču ‚Pláně' a kamarátkou Irenou Eretovou o koňoch vášnivé diskusie. Náruživo rada nakupuje v konských "butikoch" a keď si chce urobiť radosť, obstará si novú súčasť jazdeckého výstroja i výzbroje.

Nepríjemné skúsenosti zatiaľ nemá. Z koňa spadla iba raz. Pri prvej lekcii skončila, našťastie, v pilinách jazdiarne. Odvtedy sa však tvrdohlavo drží v sedle. "Každý, kto sa ocitne po prvý raz na koni, vlastne na takom vysokom zvierati, hoci aj na slonovi, je prirodzene nervózny. Ale ja to už mám dávno za sebou. Dedo bol kováč v Maďarsku. A gény jednoducho nezaprieš!"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.