Košice - Na kus reči sme si po sobotňajšom ligovom víťazstve nad Banskou Bystricou (99:92) sadli s kapitánom BK TU Košice Petrom Kleinom.
* Vaša obrana - nula bodov...
- Povedzme si na rovinu - nula bodov. 92 bodov je asi rekord Bystrice v lige. V našom mužstve prevláda snaha útočiť nad obranou. Aj keď súper nedá, doskočí. Nie je to len chyba pivotov, ale aj vonkajších hráčov, keď neodstavia. Keď skáču len pivoti, je to málo, musia sa zapojiť aj krídla.
* Z čoho vyplýva nezodpovednosť, nedisciplinovanosť v obrane?
- Je to nátura slovenských športovcov. Aj basketbalistov. Európa je, čo sa týka obrany, úplne inde. V útoku s Európou stíhame, v obrane nie.
* Už nevypadnete, v druhej šestke vám o nič nejde. A útok je zábavnejší než obrana, však.
- Ťažko povedať, či o nič nejde. Ale v podvedomí to je. Nie je to tréningom, ale mentalitou. Treba to vtĺcť hráčom do hlavy. Keď príde silnejší súper, obrana je zákonite lepšia. Proti slabšiemu súperovi sa však hráči v prvom rade sústredia na útok. Naháňajú body. Myslia si, že čím viac bodov dajú, tým hrajú lepšie. Nie je to pravda. Je to naša mentalita - kvalita obrany sa odvíja od sily súpera.
* Rád hráš proti čajovým súperom?
- Nie. Radšej hrám proti súperovi, ktorý je o dve triedy lepší a je papierový favorit. V takom zápase, ako proti Banskej, keď urobíte niečo zle, ste iba blbec. Ale keď sa v obrane či útoku urobí niečo dobré, je to samozrejmosť. Banská je súper, ktorý tu nesmie dať viac ako 60 bodov. V šatni preto padli tvrdé slová.
* Ukázali ste niekoľko veľmi pekných akcií, ľudia sa bavili.
- Máme 13 víťazstiev. Za celú minulú sezónu sme ich mali deväť. Títo mladí chlapci by pred rokom boli hviezdy. Keby sa to ľuďom nepáčilo, neprišli by. Na čajovú Bystricu prišlo 300 divákov. Ľudia to vnímajú inak. Basketbalová verejnosť to vníma tak, že zle bránime. Ale ľudia sa prídu zabaviť. Simonides zavesí, Bučák zavesí a po zápase nám zatlieskajú.
* Zatlieskali by ešte viac, keby ste dali stovku.
- Poviem to tak. Je začiatok marca. Keď sme sa v septembri ledva skladali, nedal by za nás nik ani deravý groš. Pýtali sa: čo hľadáme v lige, načo s takým mužstvom. Teraz už chcú stovku... Jankovič má 19 rokov, Bučák 18, Hanigovský 19, Probala 20, Leško 18, Marton je gymnazista, Schwartz trénuje dva razy za týždeň, ja a Simonides trikrát. Ale taká partia, ako teraz, v Košiciach ešte nebola. Košický basketbal, to sme my desiati hráči, Farkaš, Rešetár a pán Gašpar. Nikto iný. Ľudia si kúpia lístok za 20 korún a niektorí kritizujú. Prečo nepomôžu? Vedia, aká je situácia. Zavolal niekedy niekto pred zápasom: ako idete, nemôžeme pomôcť aspoň zaplatiť naftu?
* Čo bude ďalej?
- Už teraz počuť hlasy, že v budúcej sezóne v Košiciach prvá liga nebude. V Košiciach prvá liga byť musí! Juniori svoju ligu vyhrajú, čo budú robiť? Toto mužstvo môže ísť výkonnostne hore. Treba to brať tak: vyhrali sme nad Bystricou, obrana bola slabá, ale ľudia odchádzali domov spokojní. Prežili príjemný sobotňajší večer. Keby nechceli, neprišli by.
* Je teda už naozaj ten najvyšší čas biť na poplach.
- Už zajtra bude neskoro. Nikto nerobí nič. To je veľká chyba. Chlapci už viac urobiť nemôžu. Klobúk dole pred nimi. Pred masérom, ktorý chodí vonku zadarmo. Prečo by mal masér chodiť s nami vonku zadarmo? Prečo by mal Farkaš robiť asistenta zadarmo? Prečo by mal Rešetár trénovať zadarmo? Aby v Košiciach bol basketbal. Bude reorganizácia súťaže. Na rovinu hovorím: je to správne. Na budúci rok sa treba poriadne pripraviť, lebo tri mužstvá vypadnú. Bude to tvrdý boj o záchranu. Ide nám iba o to, aby tu bol basketbal. Nikto nechce mať z toho ani korunu. Chlapci chcú iba, aby aj o rok bol basketbal, aby mali kde trénovať a za čo vycestovať vonku. Budú hrať, aj keď nedostanú ani korunu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
