Slovákov-zoológov, ktorí sa od minulého piatku nachádzajú v cele predbežného zadržania.
Všetko sa začalo ešte koncom januára, keď Eduard J., Ondrej S., Karol B., a Tibor S. pricestovali na Filipíny. Cieľom ich súkromnej cesty, ktorú si sami financovali, bola džungľa na ostrove Palawan a tam odchyt a výskum hmyzu. Lenže, podľa ich vlastného vyjadrenia, nevedeli o tom, že odchyt hmyzu spadá pod zákon a potrebujú na to špeciálne povolenie. Ten sa dodatočne pokúsili vybaviť v meste Puerto Prince. Podľa TASR jeden zo zadržaných slovenskému veľvyslanectvu v Jakarte potvrdil, že vzhľadom na komplikovanosť vybavovacieho procesu sa vedci nakoniec rozhodli nežiadať o povolenie. S úradmi sa namiesto toho dohodli, že zostanú v džungli a svoj výskum obmedzia iba na pozorovanie života hmyzu.
Dohodu však zrejme nedodržali, a tak tri dni pred odchodom späť do vlasti ich miestne ochranárske orgány, ktoré ich po celý čas sledovali, vyzvali, aby nazbieraný vzácny a chránený hmyz odovzdali. Zoológovia im však poskytli len časť, ďalšiu si ponechali. V piatok, v deň odletu ignorovali žiadosť orgánov, aby sa dostavili na výsluch a odišli na letisko. Tam na nich už čakali policajti a zástupcovia masmédií. Za pokus o nelegálny vývoz vzácnych druhov hmyzu hrozí zadržaným okrem finančnej pokuty päť až desať rokov väzenia.
TASR včera veľvyslanec SR v Indonézii s pôsobnosťou pre Filipíny Milan Lajčiak informoval, že podľa vyjadrenia právneho zástupcu obvinených je vyšetrovateľ naklonený možnosti prepustiť zadržaných z cely predbežného zadržania po zaplatení všetkých finančných náhrad a pokuty. Slovenskí občania sú ochotní tieto náklady uhradiť. Honorárny konzul v Manile prisľúbil poskytnúť potrebnú finančnú čiastku v dolároch, ktorá bude po ich návrate na Slovensko refundovaná.
O názor na celú udalosť sme požiadali vedúceho Katedry zoológie a ekológie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach a pracovníka SAV Doc. RNDr. Igora Hudeca, CSc.
Pán docent, pracuje niektorý zo štyroch zoológov v Košiciach?
Nie. Poznám ich ich však, sú zo štyroch pracovísk Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Z agentúrnych správ vieme, že tam išli súkromne. Myslíte si, že v podobných prípadoch cestu, pobyt a výskum platia sponzori?
Dnes nemusíte mať sponzora. Stačí niekde vycestovať, robiť tam výskum, potom niečo doniesť a predať. Zákon síce taxatívne určuje, čo sa môže dovážať, vyvážať a za akých podmienok. Život je však iný. Každý štát sleduje a tvrdo postihuje nelegálny vývoz a dovoz zvierat, hmyzu, či vtáctva. U nás sa bohužiaľ podplácaním úradníkov takéto obchody legalizujú. V obchodoch na Slovensku pochádza 90 percent tovaru z takéhoto dovozu. Na Filipínach, aj v iných krajinách Ázie sú zákony veľmi prísne, je tam aj veľmi vypestovaný postoj ľudí ochrane prírody.
Dopustili sa slovenskí zoológovia nelegálnej činnosti? Aký je na nich názor zo strany zoologickej obce?
- Poviem príklad. Ak naši vedci urobia nejaký výskum pre nejaký iný štát, tak po jeho skončení sa vzorky dostanú do nášho, britského alebo rakúskeho múzea a slúžia čiste na vedecké účely. Všetko sa musí robiť legálne. V prípade, o ktorom hovoríme, zatiaľ platí prezumpcia neviny. Ale podobné veci by sa nemali robiť.
Viete povedať v akých medziach sa pohybujú ceny na našom domácom trhu za nelegálne dovezené živočíchy?
- Nejde len o vtáky, plazy, obojživelníky, chrobáky, motýle, ale aj prírodniny. Cena napríklad za chrobáky a motýle môže byť od niekoľko desiatok až po 100 - 200 mariek za kus. Na Filipínach zrejme ide práve o motýle. Keby ich doniesli domov, nemali by problém s predajom. O tom, čo nemôžu z Filipín vyviezť, existujú zoznamy, a keďže sú profesionáli, vedeli o tom veľmi dobre.
Aký bude podľa vášho názoru výška pokuty?
- Okolo milióna korún. Našinec by päť rokov vo väznici na Filipínach nevydržal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
