Košice - Slušne napratané M-ko plné hudbychtivých Košičanov privítalo včera jedného z popredných spolutvorcov českého folku - Vladimíra Mertu.

"To jsou vaše drobné," zaštrngal hlavný protagonista náprsným vreckom, pri vstupe na scénu, čím si úplne spontánne získal aj tak dobre naladené publikum. Po krátkom gitarovom antre spustil príjemným hlbokým hlasom, doplnený ústnou harmonikou, svoje staré dobré klasiky zväčša reflektujúce dobu zašlú. Ako sa nám priznal medzi dvoma piesňami a po dvoch dúškoch chladeného piva, pesničky skladá veľmi ľahko, lebo vôbec nepremýšľa nad tým, že ich niekedy bude aj spievať.

"Viete, kvôli Prešovu a Košiciam sa ešte oplatí zdokonaľovať v hre na gitaru. Neurazte sa, ale ja sa na Slovensku cítim tak, ako by sa mal cítiť Čech v zahraničí - mierne ostražito, a to sa mi ráta," zdôveril sa prítomným.

"Vždy som sa obával, že východné Slovensko je taká tá krajina 'vržených nožů', proste, že je to tu plné tých drsných mužských rečí, ale som príjemne prekvapený. Zistil som, že takú tú tvrdú náturu majú skôr Tatranci. Vy ste neskutočne milí a ústretoví."

Na to pohladil polichotenému publiku dušu ukážkou starších hitov typu "Internát", i novších, kde vzdal hold feministkám v pesničke "Ženská intuice". Vynikajúci gitarový doprovod, v ktorom sa striedali hudobné žánre od folku až po orient, spojené s výbornou prácou hlasu speváka, prenášal poslucháča z obdobia do obdobia, z nálady do nálady. Pestrosť hudobnej palety zaručovala spokojnosť každého z prítomných, ktorí si ani neuvedomili, že ich už dobré dve hodiny zabáva jediný človek z gitarou.

"Kedysi som účinkoval s big beatovou skupinou Dobrá úroda. Nikdy som sa nevedel trafiť do začiatku rytmu, tí sú radi, že sa ma už zbavili. Keď som ich spomínal na svojom vystúpení vo Vancouveri, tamojší ľudia absolútne nepochopili, o čom hovorím. Spýtali sa len, Dobrá úroda - to je ten váš komunistický pozdrav?" Výpovede doby, ktorú si spevák prežil, boli zakódované i v slovách piesní, viditeľný bol jeho negatívny postoj k súčastným pokrytcom, reflexiou na súčasnú ľahostajnú dobu bola napríklad i pesnička s názvom "Kecy".

"Predstavte si, čo je najväčší problém u nás v Čechách. Výskumy ukázali, že najväčšia starosť českej spoločnosti je 'kdo mi bude platit důchod'. Na čo si naši podnikatelia v duchu hovoria 'snad hajzl do té doby umře'. Najradšej by za príklad dávali Morrisona. Znáš Morrissona? Ten už bol v tvojom veku mŕtvy. Predstavte si pri problémoch ako Temelín či ľudské práva sa zaoberáme týmto...", zamyslel sa Vladimír Merta v ďalšom z monológov, ktorý zakončil výzvou "chcete si zahvízdat? Je to uvolňující." Na čo spustil ďalšiu s tých svojich a čo by to boli za východniari, keby sa nepripojili improvizovaným "pískacím" refrénom. Necht, ktorý sa mu počas hry zlomil, bez váhania obrúsil o stojan na mikrofón so slovami "ušetril som stovku za manikúru", pričom mal hneď naporúdzi ďalšiu historku.

"Ozaj a bol už niekto z prítomných pánov na pedikúre? Ja som bol, dotlačila ma tam manželka. Pripadal som si skoro ako v erotickom salóne. Prišiel som k dotyčnej dáme, odhalil nôžku a ona na to, že vraj nemusím odhaľovať všetko a decentne mi vytiahla naspäť tepláky. Keď zazrela moju nohu, mimovoľne z nej vyšlo 'keby ste prišli pred 20, čo to hovorím 40 rokmi, bolo by neskoro.'"

Tóny starej sťaby renesančnej lutny zazneli počas druhej polovice koncertu, v ktorej sme si mohli vypočuť ukážky moravských ľudových balád.

"Doriti, máte vy vôbec raperov? Ja myslím, že by to bolo fasa vo východňarskom dialekte," vytrysklo z ničoho nič z Mertu na čo spustil "slovenskú ľudovú."

"Výborne tleskáte, málo štekáte," zaznela výčitka publiku, ktoré akosi nespolupracovalo v záverečnej "štekacej pasáži" jednej z piesní.

"Vidíte, aké je šílené bez čechů štekat," zareagoval Merta na čo sa vydal do radov sediaceho publika, ktoré hecoval slovami:

"Spomeňte si, ako ste bojovali za ústavu," na čo sa sála zborovo rozštekala.

Po neodmysliteľných prídavkoch sa nakoniec predsa len končilo, na čo Merta vyslovil, ako sám hovorí pár "hnusných slov" propagácie svojej najnovšej platne.

"Mne Česi tolik nenávidí, že jsem desku musel vydat ve slovenském Bontonu," ukončila trojhodinovku česká legenda, ktorá starším pripomenula a mladším navodila atmosféru, ktorú vie medzi publikom a interpretom vytvoriť len málokto.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.