treba... Toľké somariny, koľko otlačili včera noviny zo stretnutia na košickom magistráte, kde si dali rande členovia s predákmi KOZ, tam ešte počuť nebolo, ani keď zasadalo mestské zastupiteľstvo. A to už je na pováženie...
"Neprešiel ani polrok a vláda zradila", hrmel viceprezident Gajdoš, teda ten, s ktorým chudák Mikloš dva dni predtým presedel tri hodiny. Tá zrada má byť v tom, že vláda "tvrdila, že bude (...) vládnuť tripartitne". Takže Gajdošovi vyfučalo z hlavy nielen to, že už tri štvrte roka platí zákon o tripartite (hlúpy predvolebný sľub SDK), ale aj to, čo robil v nedeľu (Müllerov syndróm?). A tak ďalej - naozaj málokedy stretnete tlačovú správu, kde z megabajtov informácií nevypanvičkujete jednu nechoromyseľnú vetu.
"Dôstojná životná úroveň - naše právo", oznamuje na každom mítingu transparent KOZ, čo je hlúposť, ktorá neznesie konkurenciu. No dobre. Odbory nikde nepatria k najreformnejším zložkám spoločnosti a populizmus s demagógiou majú v rodnom liste všade. Ale: je priveľa dobrých indicií sa domnievať, že populizmus našej konfederácie už prerastá v protištátnu sabotáž, voči ktorej sa vzoprieť už včera bolo neskoro..
Po mimoriadnom rokovaní tripartity v nedeľu zostali "sporné" ešte tri body. Resp. už iba tri - zo 7. Tomu teda súdruh Gajdoš nadáva, že zrada. Redukcia bodov však bola dosiahnutá za nezmyselne vysokú cenu: Mikloš súhlasil s tým, že vláda ustúpi od zámeru znížiť počet pracovníkov v štátnej správe o 30%. Tento nôž do chrbta daňových poplatníkov si Gajdoš vyvzdoroval - a to je škandál - ako výmenu za "ústupok", že KOZ nebude trvať na skrátení pracovného času na 7,5 hod! Nuž, takto "výhodne" obchoduje vláda s KOZ: táto odborárska požiadavka bola totiž z ríše národohospodárskeho iluzionizmu. A za jej stiahnutie podpredseda vlády vycúval z reformnej priority. Tej sa ale tak či tak neskôr nevyhneneme, ak len nechceme ísť do bankrotu...
A teraz sa pozrime na tri ešte otvorené problémy. Je to na oslepnutie. Po prvé, KOZ naďalej trvá na celoplošnom zvyšovaní nominálnych miezd v závislosti od inflácie. Po druhé, nárokuje si, aby vláda mohla hýbať s daňami a regulovanými cenami iba po dohode v tripartite. A, po tretie - spolu so zamestnávateľmi, čo je teda oberzvlčilosť - žiadajú z rozpočtu "príspevok na sociálne partnerstvo". Teda aby štát, čiže my všetci, platiči daní, dotoval úbohé odbory a zamestnávateľov.
Povedzme si jasne. Bod č. 1 je ešte odborárskou klasikou, akurát v našej rozpočtovej mizérii viac neprijateľnou než v bohatšej cudzine. Požiadavka druhá je však už naprosto neštandardná a dokonca nezákonná. O základných otázkach hospodárskej politiky totiž, podľa ústavy, rozhoduje vláda v zbore. I ten nešťastný zákon o tripartite, ktorý Radu hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD) inštitucionalizoval, sa vyhýba formuláciam, ktoré by dávali RHSD rozhodovacie právomoci. Treba si jednoducho uvedomiť, že konečnú zodpovednosť za všetko, čo sa udeje v ekonomike, nesie vláda, a preto nemôže byť podviazaná stanoviskami žiadnej nátlakovej loby, nech je už spoločensky akokoľvek privilegovaná. Už v tejto záležitosti ide teda KOZ nad rámec akejkoľvek súdnosti.
Bodom, kde už nekončí iba súdnosť, ale i elementárna slušnosť a dobré mravy, je potom "príspevok na sociálne partnerstvo". Kde sa berie v KOZ i AZZZ toľko perfídnej drzosti, že sa odvažujú pýtať od všetkých občanov, i tých, čo s nimi nemajú a nechcú mať nič spoločného, prostriedky na vlastné živobytie?? "Argumentujú", že z ich "sociálneho snaženia" profitujeme všetci. Kto to od nich žiada, komu ich treba?? Nech si ich platí vlastné členstvo, a keď sa im máli, nech idú pracovať.
Dnes sa k trom "sporným" bodom generálnej dohody zíde na Úrade vlády tzv. Rada predsedov tripartity. To jest jej vrcholový orgán - Ľach, Saktor a Dzurinda. Od nášho premiéra, ktorý už stokrát deklaroval, že má "eminentný záujem na sociálnom zmieri", je sa naozaj čoho obávať. Nie je to veru Mikloš - ani v tom najmäkšom balení. Ustúpiť takýmto pomäteným zvrhlostiam sa ale jednoducho nesmie. Aj keby sme mali celý rok prežiť v sociálnej atómovej vojne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
