cirkevné dejiny, Rím už v XI. storočí rozšíril posýpanie popola postupne na celé kresťanské spoločenstvo. Tento obrad naznačuje, že "následkom hriechu Boh vyháňa hriešnika z raja, pokým nevykoná pokánie". Posýpanie hlavy veriacich popolom sa stalo akousi "ouvertúrou veľkého pôstu".
Popolcovú stredu ako prvý deň tohto veľkého pôstu si v jednotlivých rímskokatolíckych kostoloch pripomínajú aj veriaci na Slovensku, pričom pôst chápu ako "odriekanie si dovolených i nedovolených pôžitkov z dôvodov mravných a asketických", napríklad na Popolcovú stredu sa možno iba raz za celý deň dosýta najesť. Veriacim sa odporúča zdržať sa nielen mäsa, ale najmä radovánok a zábavy, veď práve "pôstom možno dosiahnuť odpustenie hriechov".
Po ukončení veľkého pôstu nasleduje Veľká noc, ako najstarší a najväčší kresťanský sviatok, t.j. sviatok vzkriesenia Ježiša Krista. Podľa tradície Veľká noc pripadá na nedeľu po prvom jarnom splne Mesiaca, v tomto roku veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania pripadne na 23. apríla, v budúcom roku na 16. apríla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
