nasledovala bohatá trénerska kariéra, a tak nie dávno oslávil 500. zápas na košickej trénerskej lavičke v najvyššej domácej súťaži. Pred rokom - 14. apríla 1999 ho oslavovali ako kormidelníka slovenského majstra, kto si však trúfa predpovedať ako to bude v prvý jarný deň 21. marca 2000. Samozrejme, titul je na opačnom horizonte, tentoraz ide košickému hokeju o bytie či nebytie v extralige. Zalistovali sme v hokejových archívoch, zistili, že v podobnej situácii košický hokej sa už viackrát ocitol, ale nikdy sa mu neušiel Čierny Peter.
Hneď v premiérovom ročníku 1964/65, kedy hráči vtedajšej Dukly Košice prvýkrát zabezpečili pre metropolu východného Slovenska najvyššiu hokejovú súťaž, sa nováčik dlho trápil a až do samotného konca bojoval o záchranu. V kalendári bolo 17. februára 1965 a v poslednom 32. kole hrali vojaci v Gottwaldove (dnes Zlín). Tesne pred koncom Dukla vyrovnala na 2:2 a strelcom "zlatého" gólu, znamenajúceho remízu i záchranu, nebol nik iný ako Ján Selvek... Podobnú situáciu prežíval aj vo svojej rozlúčkovej hráčskej sezóne 1969/70, ktorú VSŽ skončilo na 8. mieste s 27 b., pričom vypadávajúci deviaty Litvínov mal len o jediný bod menej...
Z pohľadu slovenského hokeja jedna z najmenej vydarených sezón bola 1977/78. Ešte v polovici súťaže uzatvárali tabuľku: 10. Slovan, 11. Trenčín a 12. VSŽ Košice. V polovici februára 1978 sa Selvek prvýkrát dostal na prvoligovú lavičku mužov ako asistent Juraja Ferenca. V napínavom závere súťaže skončil napokon Slovan ôsmy, Košice desiate a predposledná Dukla Trenčín nevypadla iba preto, že pri rovnosti bodov s poslednou Škodou Plzeň mala lepšie vzájomné zápasy. V tejto súvislosti musela byť nasledujúca sezóna pre priaznivcov hokeja ako z inej planéty. Majstrom, prvým slovenským v histórii, sa v ročníku 1978/79 stal bratislavský Slovan. Trénerovi Ladislavovi Horskému sa podarilo skĺbiť skúsenosť s mladíckou dravosťou. Belasí boli jediným mužstvom, ktoré v každom zápase strelilo minimálne gól, nemalo nováčika, ale bezkonkurenčne najlepší útok Anton, Peter a Marián Šťastný. Spolu zaznamenali 103 gólov a keď k tomu pridáme ďalších 14 obrannej dvojice Bukovinský - Ujvári predstavovalo to viac ako polovicu strelených gólov Slovana (215). V tom čase už mal brankár Sakáč 32, obranca Bukovinský 30 rokov, ale ešte ani 19-ročný Dušan Pašek najmladším hokejistom v lige, po 20 rokov mali A. Šťastný, Rusnák a Jaško. Titul oslávili 23. marca 1979 na domácom štadióne víťazstvom nad Pardubicami 6:2. O rok Slovan bez Hejčíka a M. Mrukviu, ale s Pokovičom a Pukalovičom skončil "len" tretí. Bratia Šťastní dosiahli spolu 76 gólov, najlepší ligový kanonier V. Lukáč v košických farbách 43. Zlatú hokejku pre najlepšieho čs. hokejistu prevzal však Peter Šťastný. Opäť nik nepredpokladal, že napriek víťazstvu 5:3 v Jihlave sa dátum 15. marec 1981 stane smutným dňom lúčenia Slovana s najvyššou súťažou. Necelé dva roky po majstrovskom titule. Ak sme aj hľadali v histórii nenašli sme takú situáciu, že by úradujúci majster v nasledujúcej sezóne z ligy vypadol. Všetko má svoje pozadie a pod vypadnutie Slovana sa podpísalo búrlivé leto, o ktorom sa jeden z trénerov Július Černický diplomaticky vyjadril, že "v lete sa v oddiely viac diskutovalo a sedelo za stolom, ako svedomito trénovalo. Neskôr mužstvo aj skutočne chcelo, ale na viac nemalo." Všetko odštartovala podpisová akcia hráčov, ktorí odmietli trénovať pod vedením trénera Horského. Nerozhodný výbor sa najskôr pridal na ich stranu, potom však zmenil názor. Aféra naplno vypukla po redakčnom článku telovýchovného oddelenia denníka Pravda. Niekoľko citátov zo 4. júla 1980 rozveselí ešte i dnes.
Predseda ZO KSS č. 16 v chemických závodoch Ing. Fr. Probst správne vysvetlil hráčom, členom a kandidátom strany (Žiška a Pukalovič sú členmi, M. Šťastný a Sakáč kandidátmi strany), aby išli ostatným príkladom, ale bezvýsledne. Odpoveď znela: Sme kolektív, ideme spolu! Teda všetci za jedného a jeden za všetkých...
V tejto zamotanej situácii odcestovalo mužstvo na dvojtýždňový zájazd do Bulharska, ktorého náplňou bol v prvom rade tréning. Hráči tvrdili: "Ideme, ale bez L. Horského!" Výbor TJ nakoniec ustúpil, predseda CZV KSS Fr. Kašša presvedčil L. Horského, že "v záujme kľudu" by nebolo účelné, aby odcestoval do Bulharska. Ten aj zostal, pripravil však tréningový plán asistentovi M. Kubovičovi (tento moment určite niečo pripomenie z nie tak dávnej minulosti jednému bývalému trénerovi VSŽ, pozn. aut.).
To najlepšie však iba nasledovalo hráči trvali na svojom, a tak výbor TJ rozhodol, že "Kto je v pracovnom pomere, pôjde do práce hneď na druhý deň. Na druhý deň sa na vrátnici CHZJD objavilo 9 hokejistov Slovana v očakávaní, akú prácu im pridelia... Nakoniec nedostali žiadnu, vraj nech si vyberú dovolenky a po nich, v druhej polovici júla sa uvidí, čo ďalej."
Čo bolo ďalej je známe, aj to, že republiku najskôr opustil Peter Šťastný a neskôr ho nasledovali aj Marián s Antonom...
Autor: Gabriel Čintalan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
