podmienky na doladenie herného prejavu slovenské terény neposkytujú na potrebnej úrovni. Kluby preto riešia problém sústredeniami v južnejšie položených krajinách Európy.
Zaujímavé bolo, že prednedávnom si rovnaké miesto vybrali Humenné, Ličartovce i Čaňa. Ubytovali sa postupne v Neume, nachádzajúcom sa v Bosne a Hercegovine, iba zopár kilometrov od hraníc s Chorvátskom. Z hotela Zenit, kde všetky tri výpravy bývali, sa ponúkala možnosť tréningov a zápasov so súpermi oboch štátov bývalej Juhoslávie, čo východoslovenské celky využili. No bola to zhoda náhod, že spomínané tímy troch našich rozdielnych súťaží si vybrali práve toto prímorské miesto Jadranu na rozloženie svojho tábora? Trochu sme pátrali po autorovi nápadu a dopracovali sme sa k známemu funkcionárovi Imrichovi Balogovi. Spojili sme sa s ním, aby nám prezradil, ako sa mu podarilo zariadiť tak výbornú prípravu pre spomínané kluby. Netajil:
"Do týchto končín chodím roky a predstavitelia Ličartoviec, Humenného i Čane ma požiadali, aby som ich zastúpil v manažérskej práci pri zabezpeční sústredení. Vedel som, že Hydina ZK a. s. má kontakty v jadranskej oblasti, nuž cez túto firmu som sprostredkoval celú záležitosť."
Prví prišli do hotela Zenit, postaveného na skok od mora, futbalisti Ličartoviec. Ich pobyt sa nezačal dobre, lebo pršalo, počasie bolo zlé, trávniky premočené, takže ich majitelia nedovolili na nich trénovať. Odpadol prvý zápas a náhradné riešenie na tréningy sa našlo v Opuzene ležiacom neďaleko Neumu. Príroda Ličartovciam spočiatku nežičila, ale gavaliersky sa zachoval riaditeľ Zenitu Mile Boškovič, ktorý tomu slovenskému mužstvu predĺžil pobyt bezplatne o jeden deň.
"Po druholigistoch prišli superligisti z Humenného. Mohli byť ozaj spokojní, veď všetko fungovalo vynikajúco. Možno sa vyskytli nejaké drobnosti, no tie nemohli pôsobiť rušivo. Po futbalovej stránke všetko vychádzalo na jednotku podľa predstáv trénera Vladimíra Gombára. S manažérom HFC sme sa zúčastnili na živom vysielaní chorvátskeho rádia Metkovič, v ktorom sme informovali tamojšiu verejnosť o slovenskej kultúre a pochopiteľne aj športe. V závere relácie sa ma pýtali, čím je blízky chorvátsky a slovenský národ. Odpovedal som, že skoro ničím sa neodlišujeme. Máme podobnú reč, kultúru, akurát nám chýba more. A dodal som, že kto nemá more, nech sa kúpe v lavóre...," zaspomínal si I. Balogh.
Najdlhšie boli na jadranskom pobreží Čaňania, deväť dní. Odohrali počas nich až päť stretnutí. Chválili si pobyt a veria, že podobne, ako ďalším dvom kolektívom sústredenie prospeje v majstrovskej súťaži. Na záver ešte I. Balog povedal:
"Pravá letná sezóna ešte na Jadrane nie je, ale viacerí otužilejší členovia výprav sa kúpali, aj keď denné teploty vystúpili len málo cez dvadsať stupňov Celzia. A to aj napriek tomu, že v hoteli mali k dispozícii bazén s morskou vodou. Námietky nemohli byť ani voči jedálnym lístkom, nakoľko si ho jednotlivé ekipy vypracovali sami. Nechýbali v nich ani morské príšerky, ktoré údajne chlapcom veľmi chutili. Na nich si pochutnali najmä funkcionári Ličartoviec. Na záver sa chcem poďakovať personálu hotela Zenit za výborné podmienky a našim ľuďom za dobrú reprezentáciu Slovenska. Už teraz ma činovníci z chorvátskej Metkovici upozornili, že pripravujú kvalitný turnaj, na ktorom by mali štartovať napríklad Dinamo Záhreb a Hajduk Split. Nie je vylúčené, že sa so mnou skontaktujú, aby som zohnal účastníka aj zo Slovenska."
Aj tak sa dá vo futbale spolupracovať, pomáhať si. Slovenský futbal spolupatričnosť potrebuje, ak sa chce odraziť smerom nahor z jeho terajšieho stavu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
