napriek hromženiu a burácajúcim odsudkom našich viktoriánov a prohibicionistov. A to práve preto, že drogy a závislosť na nich sú kliatbou a neštastím, ktorých by sme sa isteže radi zbavili.
Müller sa so svojou slabosťou (zlyhaním) zviditeľnil v situácii, keď by už aj tak nič neutajil. Jeho striptízová produkcia v Zlíne nemala šancu zostať pod pokrievkou, skôr neskôr (skôr skôr ako neskôr) by ju nejaký Blesk vytiahol. Napokon, podrobne (aj vrátane "inšpirácie" a "kreativity") sa zo svojej záľuby vyspovedal už pred dvomi mesiacmi v týždenníku Domino Fórum. Keďže to nie je Markíza, zo všeobecného pohoršenia zišlo. Všetci, ktorí dnes omdlievajú, - a čítajú DF - boli ticho.
Pozitívum je práve v tom, že dvojmetrový slávik prelomil tabu. Mäkký, ale občas aj tvrdší fet totiž nie je v kruhoch bratislavskej bohémy žiadnou raritou, ale chlebom všednodenným. Müllerov mediálny výkrik čistí vzduch zasvinený dvojitou socialistickou morálkou - všetci vieme (že komunisti sú hovädá, že ten a ten kradne či fetuje), ale božechráň rozpútať o tom diskusiu.
Dobrý mrav, ktorým sa kultivuje verejný život, je však otvorenosť a priamosť. Teda hovoriť a nie mlčať. Za boľševika sa pokrytectvo a strach dali pochopiť. Ale teraz - prečo?? Urobme si jasno: Verejné priznania hviezd showbiznisu (najmä), ale aj politikov, športovcov, novinárov, že fajčia (fajčievali) trávu, či dokonca prepadli aj niečomu tvrdšiemu, sú na Západe celkom bežné. I v hlavnom vysielacom čase, za bieleho dňa. Nechvália sa, to nie, zväčša iba predbiehajú budúcemu odhaleniu. Ak by sme teraz napísali percentá prominentov, aké podľa rôznych výskumov v USA i krajinách EU holdujú narkovášni (špeciálne tých, ktorí by bez raňajšieho "nástrelu" do večera skolabovali), Korzár by možno zajtra čelil tomu, čomu dnes Markíza - obvineniu z propagácie drog.
Jednoducho a jasne: Müllerovo extempore na Markíze nebolo "zvrátenosťou" či "zvrhlosťou" (a pod.), ale naopak, priblížilo náš verejný život štandardom otvorenej spoločnosti. V balení, akom podával svoj ľudský problém Müller na Markíze, sa drogová téma bežne objavuje v najrozmanitejších talkshows komerčných TV. Isteže je smiešnou bulvaritou, že TVM pustila krátky šot ako jedničku v hlavných správach. Ale to je o inom.
Správne konanie proti súkromnej televízii, ktoré spustila RRTV už v stredu, je veľmi smutným omylom. Formálne sa asi Markíza naozaj dá stíhať na základe toho zákonného ustanovenia, ktoré hovorí, že "v čase od 6 00 do 22 00 sa zakazuje vysielať relácie, ktoré by mohli ohroziť psychický a morálny vývoj mládeže". Ale iba formálne - obsahovo bola výpoveď speváka skôr antipropagáciou. Otázkou, ktorú by ale RRTV mala v každom prípade zodpovedať, však je, že prečo na základe totožného paragrafu nekoná proti filmom, v ktorých sa hore-dole povalujú mŕtvoly a vraždí sa v každom treťom zábere. A najmä voči reláciám, v ktorých sa chlastá - častokrát do nemoty - alkohol. Ten, na rozdiel od marihuany, je totiž skutočne tvrdá droga a podľa všetkých expertov na závislosti má nepomerne vyššiu rátu mortality ako drogy "mäkké".
Je to zase iba pokrytectvo - alkohol je návyková látka spoločensky akceptovaná a nevykoreniteľná, pričom z neho tučne profituje štát. Na "tráve", "kokse" a spol. však zarábajú iba mafie a pouliční díleri. Celospoločenská diskusia (teda nie iba odborníkov) na tému drogových závislostí na Slovensku nebeží možno preto, že by sa komparácii nevyhol alkohol.
Müllerova exhibícia proste dala impulz k otvoreniu jednej spoločensky chúlostivej, ale aj nesmierne závažnej témy. Iba hlupáci si totiž môzu fandiť, že k odklonu pubescentov od omamných látok vedie zatajovanie a kamuflovanie skutočnosti, tvárenie sa, že naši bohémi sú všetci "cistí". Riešením nie sú pštrosie postoje s konskou pretvárkou, ale otvorenosť a verejný dialóg. Len naša komunistická mentalita to ešte nestíha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
