fanúšikov. Zišlo sa tu len naozaj pár skalných, až to chvíľami vyzeralo, že z koncertu nič nebude. Z nezistených príčin sa nakoniec predsa len začalo a Quartet Štepána Markoviča, ako sa hudobníci nazvali, spustil skladby zväčša z repertoáru autorov, ako je Kirkland či Lovan. Nevedno, či oči drásajúci nedostatok divákov, nestopercentný zvuk, alebo jednoducho len zlý deň sa podpísali pod výkon, ktoré zoskupenie umelcov zo seba vydalo. Ani vydarené sóla lídra formácie, špičkového českého saxofonistu Štepána Markoviča, ktoré ťahali výkon zostavy, nestačili potlačiť hrubo nalinajkovanú osnovu "čajového" jazzu, ktorej stereotip už po tretej piesni bil do uší. Pod vycibrenú techniku poľského gitaristu Piotra Olsewskeho sa negatívne podpísal slabý zvuk a celkový dojem nezachránil ani spoľahlivý kontrabasista Martin Marinčák. Chybičky krásy neobišli ani bicie Jozefa "Doda" Šošoku, ktorý síce oplýval kypiacou dávkou entuziazmu, experimenty na perkusívnych formách, ktorým sa doteraz venoval, sa však zrejme podpísali pod slabšiu techniku predvedenú na klasických bicích. Asi po hodine vystúpenia urobila formácia niekoľkominútovú prestávku, kde sa diváci spolu s hudobníkmi "dotankovali" a na všeobecné prekvapenie zahrali o tri triedy lepšie, čo sa odrazilo aj na reakcii poslucháčov.
Vlastné kompozície prechádzajúce do spontánnych improvizácií nakoniec publikum vyhecovalo natoľko, že aj napriek nízkemu počtu dokázalo vytvoriť muzikantom patričnú atmosféru. Hudobné nadšenie v sále sa nakoniec vygradovalo k spokojnosti oboch strán. Koniec dobrý, všetko dobré...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
