obyvateľov do veľkého povstania v meste Lhasa. Dôvodom vzbury bola nespokojnosť s obsadením tejto krajiny armádou totalitnej Číny. Počas protestu zahynulo len v okolí hlavného mesta 87 tisíc ľudí, kde ich Číňania brutálne bombardovali. Najvyšší tibetský duchovný Dalajláma utiekol so svojou exilovou vládou do Indie. Bezvýchodisková situácia duchovného vodcu a jeho útek nahral Číne, ktorá ho vyhlásila za zosadeného a v roku 1965 sa stala z Tibetu formálna autonómna oblasť Číny.
Po páťdesiatich rokoch anexie je situácia v Tibete vážna. Komunistická totalitná moc zbavila Tibeťanov základných práv a slobôd, ako je právo na slobodu vyjadrovania, užívanie materinského jazyka, náboženské presvedčenie a sloboda pohybu. V pracovných táboroch a pri popravách zahynulo vyše milión ľudí, ktorí častokrát nepočuli o svojom obvinení. Aj keď Čína patrí medzi členov OSN, taktiky v súdnych procesoch (keď vôbec súdne procesy prebiehajú) s tibetskými občanmi absolútne nevyhovujú medzinárodným štandardom a priznania sú mnohokrát vynútené mučením a používané ako dôkaz. Paradoxné je, že takéto taktiky uplatňuje Čína proti odporcom aj na svojom vlastnom území.
Exodus Tibeťanov do sveta dosiahol číslo stodvadsať tisíc. Násilné potraty často v deviatom mesiaci tehotenstva a nútené sterilizácie žien sú súčasťou populačnej politiky. Pošliapávanie ľudských práv a genocídu tvorí každodenné svojvoľné zatýkanie, mučenie, represie a väznenie.
Tibet, krajina nádherných Himalájí je dnes postihnutá rozsiahlou militarizáciou a nuklearizáciou. Počet príslušníkov čínskej armády v tejto krajine sa odhaduje na 300 tisíc až pol milióna. Vojenské základne, radarové stanice, skúšky chemických zbraní, uskladňovanie jadrového odpadu sú dielom čínskej politiky, ktorá pre svoje aktivity využíva práve Tibet.
Autor: Jaroaslava FARKAŠOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
