Pestrec mariánsky
Liečivé účinky pestreca mariánskeho poznali už v dobách Dioskoridesa a Plíniusa. Starí Rimania ho používali pri ochoreniach pečene, žlčníka a sleziny. Pre svoj nevšedný vzhľad si neskôr táto impozantná rastlina získala obľubu aj ako rastlina okrasná. Usušené úbory zrezané pred kvitnutím sa dodnes používajú na dekoratívne účely do suchých kytíc.
Ostropestrec mariánsky (Silybum marianum L. Gaertn.) je bodliakovitá rastlina z čeľade astrovitých. Pochádza z mediteránnej oblasti, kde rastie na skalistých, výslnných miestach. Bola zavlečená aj do Austrálie a Južnej Ameriky. Vo svojej domovine je prezimujúca, jednoročná rastlina. V našich klimatických podmienkach sa pestuje ako letnička. Má striedavé, pichľavé, škvrnité listy ukončené belavým ostňom. Vetvená stonka dorastá do výšky 1 až 2 metrov. Na ich koncoch vyrastajú jednotlivé fialové úbory rúrkovitých kvetov. Zákrovné listene úborov sú na konci stočené do tvrdého, silného ostňa. Plody sú tmavohnedé nažky s bielym, perovitým chocholcom dlhým 10 až 15 mm.
Drogou sú zrelé semená. Obsahujú silicu, flavolignanové zlúčeniny označované ako silimarín, biogénne amíny (tyramín, a histamín), aminokyseliny, sacharidy, olej s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín a i. Používa sa pri ochoreniach pečene, žlčníka, má mierne spazmolytické účinky, znižuje horúčku a zvyšuje krvný tlak. Preventívne sa droga odporúča na ochranu pečeňového parenchýmu napr. pri používaní liekov, ktoré môžu poškodzovať pečeňové bunky. Zápar sa pripraví z jednej kávovej lyžičky drogy a pije sa dvakrát denne. Užívanie odvaru alebo vyšších dávok je potrebné prekonzultovať s lekárom. Zo semien extrahovaný silamarín je komponentom základných priemyselne vyrábaných medikamentov na liečbu pečene.
Pestovanie
Pestrec mariánsky nie je náročný na pôdu, ale neznáša pôdy piesčité. Semená vysievame na teplé, slnečné stanovištia v druhej polovici marca, najneskôr začiatkom apríla. Neskorý výsev môže spôsobiť, že rastlina nevykvitne a teda nezískame drogu. Vysievame do hĺbky 3 až 5 centimetrov, do riadkov vzdialených 40 až 60 cm. Pred sejbou je vhodné semená na 12 hodín namočiť do vody. Rastlinky začínajú vzchádzať na 10. až 12. deň. Po vzídení porast pravidelne odburiňujeme a upravíme vzdialenosť medzi rastlinami na 15 až 20 cm. Porast sa pomerne rýchlo zapojí a potom je už okopávanie zbytočné. Z chorôb je najnebezpečnejšia Erysiphe cichoracearum, ktorá znižuje počet semien a väčšina z nich je bezcenná (hluchá). Proti nej môžeme použiť postrek fungícídmi odporúčanými na múčnatky (Trifmine 30 WP, Afugan (pirazofos) a i.). Úbory sa odtrhávajú postupne, tak ako dozrievajú. Semená v nich majú byť tmavohnedé. V našich podmienkach je to v tretej až 4 dekáde júla. Zberáme dopoludnia, po obschnutí rosy, za teplého slnečného počasia. Pri zbere je vhodné použiť rukavice, pretože rastlina je pichľavá a ľahko si môžeme spôsobiť nepríjemné, boľavé poranenia. Úbory necháme dosušiť a vymlátime. U nás sa pestuje odroda Silyb.
Autor: Anna Macková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
