sledovať by ho mal jeho rodič a samozrejme pediater, pretože u pomerne veľkej skupiny detí dochádza k postupnému spomaľovaniu rastu z rôznych príčin.
Rast je podmienený z veľkej miery geneticky. Okrem dedičných vplyvov aj výživou dieťaťa, psychickými podnetmi a socioekonomickými faktormi. Negatívne ovplyvňujú rast aj všetky závažné chronické ochorenia - vrodené srdcové chyby, ochorenia obličiek, tráviaceho traktu, či metabolické poruchy. Niekedy nastanú len malé zanedbateľné výkyvy v raste, inokedy však môžu byť veľmi závažné. K najvážnejším poruchám, zapríčiňujúcim oneskorený rast, patrí deficit rastového hormónu.
Druhou veľkou skupinou je skupina detí s konštitučne nízkym rastom, kde celé generácie príbuzných sú vzrastovo nižšie. Keď sa stretnú muž a žena z takýchto rodín, väčšinou aj ich potomok je nižšieho rastu, avšak v primeranom rozmedzí. Kým pri chýbaní rastového hormónu definitívna výška málokedy presahuje 140 centimetrov, pri konštitučne zníženom raste sa dosiahnu v podstate normálne parametre - u dievčat to býva okolo 150 centimetrov, u chlapcov 160 až 165 centimetrov. V dnešnej dobe, keď došlo k výraznej akcelerácii výšky, to však môžu aj tieto deti pociťovať ako handicap. Konštitučne nízky rast však zatiaľ nevieme výraznejšie ovplyvniť.
Iné je to s poruchami rastu zapríčinenými deficitom rastového hormónu. Takýmto ľuďom, ktorí zvyčajne nedosahovali výšku 140 centimetrov, sa v minulosti hovorilo trpaslíci. Mentálne sa vyvíjali normálne, vzrastovo však značne zaostávali, kvôli čomu často trpeli, pretože liečba nebola možná. Dnes je našťastie už dostupná prakticky na celom svete. U nás sa uplatňuje od roku 1992.
"V rámci Detskej nemocnice na Moyzesovej ulici v Košiciach funguje už niekoľko rokov špecializovaná ambulancia pre poruchy rastu. Evidujeme pomerne veľkú skupinu detí, liečených ľudským rastovým hormónom, pričom môžem konštatovať, že táto liečba je veľmi úspešná. Je však veľmi nákladná, preto ju dostanú len deti, ktoré na ňu naozaj majú nárok. To znamená že dve nezávislé vyšetrenia u nich potvrdia, že nízky rast je zapríčinený nedostatkom rastového hormónu a nie sú ešte u nich zatvorené rastové štrbiny. S liečbou by sa totiž malo začať ešte pred pubertou," rozhovorila sa MUDr. Magdaléna Pašková, primárka interného oddelenia Detskej nemocnice v Košiciach.
Ako nám ozrejmila, rastový hormón sa pacientom podáva vo forme injekcie. Aplikuje sa večer pred spaním, pretože najviac rastového hormónu sa v organizme za normálnych okolností vylučuje krátko po usnutí a v noci. Menším deťom ho podávajú rodičia, staršie deti si ho už bez problémov pichajú samé.
"Efekt je veľmi dobrý. Podarilo sa nám dosiahnuť u našich pacientov v dospelosti v podstate normálnu výšku, teda u chlapcov približne 170 cm, výška dievčat sa po liečbe pohybovala okolo 160 centimetrov. V súčasnosti je v liečbe asi šesťdesiat detí, na celom Slovensku je ich asi 200," konštatuje primárka.
Dozvedáme sa od nej, že deti obvykle prichádzajú na vyšetrenie po piatom roku života, čo je najvhodnejší čas. Čím neskôr sa však nedostatok rastového hormónu diagnostikuje, tým sú menšie šance na dosiahnutie normálneho vzrastu. Po puberte sú už velmi malé, je skrátka neskoro. V období, keď sa uzatvárajú rastové štrbiny dlhých kostí, by už liečba nemala význam.
"Liečba trvá obvykle viac rokov, päť až desať, pričom náklady na ňu ročne predstavujú 200 až 250 tisíc korún. Preto musia byť kritéria výberu pacientov prísne," informovala nás MUDr. Pašková.
Podľa nej by mala liečba pokračovať aj v dospelosti, pretože rastový hormón má celý rad ďalších účinkov. Ovplyvňuje napríklad metabolizmus tukov, stavbu kostí a podobne. Ľudia, ktorí ho nemajú dostatok, trpia vo vyššom veku predčasnou arteriosklerózou, či osteoporózou kostí, preto by mali byť ďalej liečení. U nás sa však s liečbou končí zvyčajne v puberte alebo po dosiahnutí potrebnej výšky. Kritérium u dievčat je 158 centimetrov, u chlapcov 168 centimetrov.
Platí, že čím skôr rodičia u detí zistia poruchu rastu a prídu na odborné vyšetrenie, tým väčšie sú šance dosiahnuť normálnu výšku. Zaujímalo nás, čo by malo byť varovným signálom, že čosi s dieťaťom nie je v poriadku.
"Rodič môže porovnať výšku svojho dieťaťa s jeho rovesníkmi, veľa mu napovie aj umiestnenie dieťaťa v rade podľa výšky na telesnej výchove - ak patrí k posledným, je potrebné pátrať po príčine.
Je mi ľúto, keď k nám prídu na vyšetrenie 16 - 17 roční dospievajúci, u ktorých je rast už prakticky ukončený a ich výška je 145-148 centimetrov... Vtedy už ani liečba rastovým hormónom neumožní dosiahnuť primeranú výšku, a to ani u človeka, ktorý mohol byť inak úspešne liečený," prízvukuje primárka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
