kým sa chceme nakontaktovať, dohodneme stretnutie, vymeníme informácie. Iste viete, že vynálezcom tejto skvelej technickej vymoženosti bol Alexander Graham Bell. Vynálezca sa narodil 3. marca 1847 v Edinburgu.
Po skončení štúdia medicíny sa Bell v roku 1871 vysťahoval do Spojených štátov amerických. Od roku 1873 bol učiteľom hluchonemých na univerzite v Bostone. Raz pri svojich pokusoch v roku 1875 omylom Bell so svojím asistentom nezapojil dve ladičky na zdroj elektrického prúdu, ale medzi sebou. Ladičky sa nerozozvučali, no keď Bell hrkol do jednej, ozvala sa aj tá druhá. S novým vynálezom Bell vkročil do patentového úradu 14. 2. 1876, aby ohlásil svoj nový objav. Presnosť uvedeného dátumu nie je jednoznačne doložená, podľa niektorých zdrojov to bolo v júli. Bell zahlásil vynález prístroja, ktorý mení reč na elektrický signál, ktorý sa prenáša drôtom a v elektromagnetickom slúchadle sa opäť mení na reč. Mal aj svojich konkurentov. V Nemecku sa prístroj podobný telefónu pokúšal zostrojiť aj Johann Philip Reis. Tento prístroj sa A. G. Bellovi zapáčil a podarilo sa mu ho rýchle zdokonaliť. Využil pri tom už vyvinutý transformátor a vytvoril tak aparát, ktorý predstihol svoju dobu. Prvý použiteľný telefón sa zrodil v roku 1876 Bellovou zásluhou. Vymoženosti nového objavu sa začali skúšať aj na väčšie vzdialenosti. Pokusy sa už zo začiatku zdali byť úspešné. S novým objavom prvýkrát prekonali v tom čase neuveriteľnú vzdialenosť 230 kilometrov. Prenášať správy na také vzdialenosti bolo v tom čase viac než problematické.
Vynález sa veľmi rýchlo rozšíril, systém spojovateľky bol komplikovaný a nepohodlný. Konštruktérom prvej automatickej ústredne bol Američan Almon Strowger. Prvá funkčná automatická ústredňa začala pracovať v americkom meste La Porta v roku 1892. Použitie automatickej ústredne vynútilo rýchle rozšírenie telefónnych prístrojov. V roku 1880 ich bolo na svete asi tridsaťtisíc, v roku 1890 sa ich počet rozrástol na štyristotisíc. Telefonovať s Bellovým telefónom to nebolo také jednoduché. Najprv sa zatočilo kľukou, potom sa ozvala telefonistka, ktorá zapojila požadovaného účastníka. Slúchadlo slúžilo ako mikrofón, pri rozhovore ho bolo potrebné premiestňovať od úst k uchu, čo veru nebolo vôbec príjemné. V roku 1877 vznikla prvá telefónna sieť v Bostone. Zo začiatku mala iba šesť účastníkov. Keď Edison zdokonalil mikrofón, začal sa telefón rozširovať. V New Havene vznikla ústredňa, ktorá mala 50 účastníkov.
Nový vynález sa veľmi rýchlo začal rozširovať aj v Európe. Už v roku 1877 nadviazal riaditeľ istej bratislavskej firmy telefonické spojenie s bratom v Budapešti. V Poľsku sa nový vynález prvýkrát objavil v roku 1878, v Bulharsku v roku 1879. Telefonovanie bolo jedinečnou vymoženosťou. Kým telefón ľudstvo nepoznalo, doručovanie správ na väčšie vzdialenosti trvalo niekoľko dní. V stredoveku na prenášanie informácií používali rýchlych poslov. V roku 1832 už bol síce známy telegraf, ale doručovanie správy bolo komplikované a vyžadovalo zložitú obsluhu.
Na ďalšom vývoji a zdokonaľovaní telefónu sa podieľali aj ďalší významní odborníci: Thomas Alva Edison, Emil Berliner, Edward Hughens. K Bellovým objavom patrí aj gramofón, ktorý vynašiel nezávisle od Edisonovho fonografu. Bell sa zaslúžil aj o šírenie vedeckých informácií. Bol zakladateľom časopisu Sciense, pritom podporoval rôzne osvetové inštitúcie v oblasti prírodných vied. Založil jeden z najvýznamnejších koncernov v odvetví telekomunikácie "Bell Telephone". Súčasťou koncernu sú Bellove laboratóriá, ktoré v súčasnosti patria medzi špičkové fyzikálne pracoviská.
Dnes už hovoriť o telefóne ako o "telefóne" je iba históriou. Vďaka rýchlemu rozvoju polovodičovej a digitálnej techniky sú už dnes "mobily" každodennou samozrejmosťou. Telefónne linky majú dnes širokospektrálne využitie. Výmena informácií dnes už nie je vymoženosťou, ale bežnou súčasťou každodenného života.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.