potrpia a čo neznášajú? Tak potom presne vám je určená naša rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky o známych športovcoch, politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.
Riaditeľ košického magistrátu Ing. Ján Kovalčin je rodený Zemplínčan, pochádza z dedinky Parchovany, no od roku 1968 žije v Košiciach. Málokto o ňom vie, že ako študent dokonca tancoval vo folklórnom súbore Zemplínčan a medzi jeho najobľúbenejšie jedlá patria práve zemplínske pirohy.
"K folklóru mám naozaj veľmi blízko, rád počúvam ľudovky, pozriem si Anderov rebriňák a keď sa zíde dobrá partia, aj si zaspievam. Mám skutočne dobrý hlas, to by ste sa čudovali," prezradil nám Ing. Kovalčin.
"Bol som dobrým tanečníkom, veď som dostal ponuku aj zo SĽUK-u a to sa len tak hocikomu nepodarilo," pochválil sa riaditeľ a dodal, že rezké čardáše dodnes nezabudol a svoju manželku vykrúti na parkete rovnako dobre ako pred tridsiatimi rokmi, keď sa brali.
Na svojich dvoch synov je Ing. Kovalčin hrdý. Starší je inžinierom ekonómie, mladšieho očarila divadelná múza. Komponuje muziku a v rožňavskom mestskom divadle je manažérom, skladateľom i kulisárom zároveň.
"Keď sa mi práca dobre darí, to je pre mňa najlepší relax," smeje sa Ing. Kovalčin a žartom dodáva, že asi s nim niečo nie je v poriadku, keď mu už začala práca voňať. Inak sa ale riaditeľ považuje za pracanta, veď ako nám povedal, nikdy sa nemusel na nejakú prácu ponúkať, vždy si ho vybrali.
Vo všetkom sa drží zlatej strednej cesty a aj napriek našej snahe vydolovať z neho nejaké slabosti, sa nám to nepodarilo.
"Som striedmy v jedle, v bývaní, v autách i oblečení. Na nič z toho sa nešpecializujem, ani nevyhadzujem veľa peňazí. Nie som žgrľoš, ale s peniazmi narábam veľmi uvážene a len tak "mírnix-dírnix" ich z ruky nevypustím. Vždy sa prikrývam iba takou perinou, na akú mám," prezradil riaditeľ magistrátu, ktorému sa hospodárnosť v narábaní s korunkami určite zíde aj v kočírovaní chudobnej mestskej radnice.
Dlhé roky pracoval Ing. Kovalčin v Slovenskej obchodnej inšpekcii, kde riaditeľoval. Práca kontrolóra a skúseností z prevádzok ho ovplyvňujú aj dnes. Nikdy by si nedal štamperlík v krčme, lebo vie, na čo všetko ako kontrolór narazil. Ako sa sám smeje, takto vyzerá profesionálna deformácia v praxi. Inak mu to však neprekáža, pretože aj tak nie je zástancom posedení v takýchto zariadeniach.
Pod papučou riaditeľ Kovalčin síce nie je, ale ako nám povedal, manželka ho vycvičila, že veci majú byť uložené a poriadok treba udržiavať. "Ja som si na to zvykol, no puntičkárom nie som," usmieva sa.
Pani Kovalčinová je výbornou kuchárkou, no ani šéf magistrátu by sa vraj v kuchyni nestratil.
"Ja dokážem uvariť všetko. Pravda, musím si vziať na pomoc kuchársku knihu, ale zhodou okolností sa mi vždy všetko vydarí. Keby som bol odkázaný len sám na seba, od hladu by som nezomrel, ale radšej som, keď mi manželka pripraví pirohy s dusenou kapustou alebo iné múčne jedlo, ktoré mám radšej ako mäso," dodáva Ing. Kovalčin.
Keďže je striedmy vo všetkom, nikdy nedržal žiadnu diétu. Tvrdí, že každý človek je iný a musí sám zistiť, čo mu škodí a čo mu naopak robí dobre. Bez ohľadu na to, či je sviatok, víkend, alebo pracovný deň, riaditeľ magistrátu vstáva ráno o trištvrte na šesť a 15 minút cvičí.
"Z toho 5 minút stojím na hlave. Mám svoj systém cvikov, ktoré mi pomáhajú pri problémoch s chrbticou," prezradil.
Žiadne vylihovanie v posteli však nepestuje, keď sa neponáhľa do práce, odhádže sneh alebo poleje záhradu pri svojom dome v radovej zástavbe. Vášnivým záhradkárom nie je, no vlastnoručne vypestovaný trávnik ho napĺňa spokojnosťou.
Prvú kávu a cigaretu si dá až v práci. Fajčenie je jediným zlozvykom, na ktorý sme u šéfa magistrátu natrafili. Síce hovorí, že by s tým mal prestať, zatiaľ sa mu do toho veľmi nechce.
"Nie som však tvrdý fajčiar, keď si cigarety zabudnem v práci, doma si nezápalim. Ani ma nenapadne ísť do obchodu, až tak mi cigareta nechýba," hovorí na svoju obranu.
Najradšej dovolenkuje na Slovensku, ktoré prebrázdil od juhu na sever, od západu na východ. Tvrdí, že toľko prekrásnych zákutí, koľko je na Slovensku, by bolo hanbou nespoznať. Najďalej bol na Kanárskych ostrovoch, ale tvrdí, že raz stačilo. S rodinou im učarovali Vysoké Tatry.
Hoci najradšej chodí pešo, auto v garáži predsa len má. S osemročnou Toytou Corolla je spokojný a keby ho zlatá rybka vyzvala, nech si vyberie auto svojich snov, poďakoval by sa. Po žiadnom exkluzívnom tátošovi netúži.
Hoci si novoročné predsavzatia nedáva, tentokrát si na Silvestra prial, aby sa mu podarilo magistrát dobre rozbehnúť. Do funkcie nastúpil prvého januára 2000 a po dvoch mesiacoch tvrdí, že je niekedy taký uťahaný, že sa nevládze s manželkou ani porozprávať. Osobné predsavzatie si nedal žiadne, lebo tvrdí, že je lepšie niečo urobiť, ako si to predsavzať a nesplniť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
