slovenskej divadelnej scény, nezabudnuteľný Jánošík "namaľovaný na skle" to je Michal Dočolomanský. Odchytili sme si ho pred začiatkom nakrúcania, aby sme ho pre vás trochu vyspovedali:
Je o vás známe, že ste domáci kutil, viete si sám veľa vecí vyrobiť, ste zručný a šikovný opravár. Dá sa povedať, že je šťastie mať takého muža doma. Čo by podľa vás mala mať žena, aby sa dalo povedať, že je šťastie mať ju doma?
"To je všetko subjektívne. Niekomu stačí krása tela, niekomu krása ducha. Iní chcú, aby bola žena pracovitá a vedela si domácnosť viesť, každý má iné normy. Podľa mňa je najoptimálnejšie, keď má z každého rožku trošku. Samozrejme, že to má i svoje zápory, lebo mnohí muži si zo ženy urobia otroka v domácnosti, a tak by to nemalo byť. Keď sa vedia podeliť o robotu a určitú zodpovednosť, vtedy je to najideálnejšie. Aj keď býva to i opačne, kedy si práve žena robí otroka z muža."
Najmä v mladosti ste si zahrali mnoho princov a nepremožiteľných junákov, ktorí za niečo bojovali. Keby ste mali možnosť zosobniť sa do roly súčasného princa, koho alebo čo prvé by ste sa vybrali zachrániť?
"Každý chlapec rojčí, aj ja som samozrejme sníval o hrdinoch, ale teraz už nie, takže vám neviem povedať, koho by som zachraňoval. Ale určite by to nebola nejaká princezná v tomto veku a s týmto pohľadom na život. Skôr by som zachraňoval v tejto republike, čo sa zachrániť dá. Neviem samozrejme v momentálnej situácii, čo by sa malo robiť, ale rozhodne by som chcel to, čo je zlé, napraviť a to, čo sa ešte dá, zachrániť."
Myslíte si, že rozprávková idea "všetko zlé sa raz na dobré obráti" má v súčasnej dobe ešte svoje opodstatnenie?
"Skôr sa podľa mňa osvedčilo a myslím si že je aj pravdou ľudové porekadlo 'všetko zlé je na niečo dobré'. Sú to skúsenosti, je to škola, ktorá má svoje opodstatnenie. Ak si teda uvedomíme, že človek sa učí na vlastných chybách a naučí sa na nich najviac, tak je to potom správne. Len aby sme boli ochotní sa na vlastných chybách učiť. Bohužiaľ, zisťujem, že my vlastné chyby opakujeme. Nie sme schopný sa poučiť a to je veľmi zle. To už potom svedčí o hlúposti, nie o zdravom rozume."
V čo veríte, čo je váš záchytný bod?
"Ja som bol vždy veľmi naivný. Myslím, že tá naivita som mnou trošku lomcuje aj teraz. Môžem zodpovedne povedať, že ešte stále verím v dobro človeka. Ale musím povedať, že sa stretávam s dobrými ľuďmi a nemôžem povedať, že by dobro mizlo alebo že sa ľudia stávajú horšími, to nie je pravda. Ten zdravý základ dobrého človeka tu je. Každý má v sebe ako kus zla tak kus dobra. Ide o to, k čomu chce viac inklinovať a čo v sebe viac pestuje."
Slovenskom otriaslo verejné vyhlásenie Richarda Müllera, kde bez okolkov povedal, že drogy sú samozrejmou súčasťou umeleckej branže. Môžete to zo svojej praxe potvrdiť?
"Pokiaľ to zúžime na hereckú sféru, respektíve na pôdu SND v Bratislave, môžem povedať, že tam bol jeden prípad. Ale nebol až taký markantný a už nie je. Dotyčný chlapec si to uvedomil, podstúpil liečenie a je z toho vonku. O žiadnom inom prípade neviem. Vyhlásenie pána Müllera, že je to bežné v umeleckých kruhoch, považujem za trochu zavádzajúce. Nie je to tak. Neviem, či v hudobnom živote je to inak, ale obávam sa, že nie, podľa mňa je to ojedinelé. Na rozdiel od bežného života, medzi mladistvými, ktorí tomu prepadli a údajne je ich veľa už len u nás v Bratislave. Práve preto si dovolím tvrdiť, že umelci sú dosť rozumní nato, aby vedeli zvážiť, či si podpíšu ortieľ smrti alebo nie."
Čo robíte, keď sa v živote dostanete na mŕtvy bod a zrazu naviete, ako ďalej?
"Nemám na to zaručený spôsob, len si hovorím, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Tiež mi pomáha porekadlo 'každé čudo trvá tri dni'. Uvedomujem si, že človek žije sínusoidami, raz si hore, raz dolu, to je normálny jav, tak to v živote beží. Čiže keď mi je veľmi dlho zle, tak sa teším, že už musí tá stúpajúca tendencia prísť. Beriem to podľa periodických cyklov - ako dlho mi bolo zle, tak dlho mi bude dobre. Podľa toho sa riadim a ničím si to nezľahčujem, ako mnohí, ktorí si pomáhajú napríklad alkoholom."
Dnes je všeobecne známym faktom, že sa mladí umelci musia ťažko prebíjať, majú málo príležitostí na uplatnenie. Odvážili by ste sa dnes ako mladý človek opäť začínať s hereckou dráhou?
"V tomto veku a po tom, čo som prežil, sa ma to nepýtajte. Samozrejme, že z tohto pohľadu by som vám povedal nie. Ale keby som bol mladý, určite by som sa na to dal. Pretože ja som ani vtedy nemal skúsenosti, tiež som nevedel, čo ma čaká a išiel som na to herectvo. Samozrejme, že my sme to mali ďaleko jednoduchšie ako dnešní mladí herci. Vtedy bola televízia v konjunktúre a jednotlivé redakcie sa o nás trhali, kradli nás jedna druhej, aby sme robili pre ne. Robili sme deň noc, neustále sme boli v permanencii. Divadlo z nás robilo hercov a televízia sa postarala o popularitu."
V tomto čase sa na Markíze opäť vysiela seriál Inžinierska odysea, v ktorom účinkujete aj vy. Ako si na toto obdobie spomínate s odstupom času?
"Vtedy sme boli ešte jedna republika a natáčali sme v Čechách i na Slovensku. Bola to veľmi pekná robota. Celé to bolo na profesionálnej úrovni, mám na tie časy veľmi pekné spomienky - na kolegov, režiséra. Môžem o tom hovoriť len pozitívne, bolo to šťastné obdobie."
V súčasnosti prebehla médiami správa, ktorá spochybňuje dôveryhodnosť reklamy na vyplácanie dlhopisov, v ktorej účinkujete. Nebojíte sa, že si diváci spoja svoju nespokojnosť s vašim menom?
"Rozprával som sa s firmou, ktorá akciu iniciovala a reklamnou agentúrou, ktorá ma oslovila a usúdil som, že ide o serióznu vec. Tá firma je riadne zaregistrovaná, môže obchodovať s cennými papiermi. To, čo sa v reklame povedalo, je pravda, aj keď tam je háčik. Až v zmluve sa vysvetľuje, čiastka 7000 korún v poukážkach je vlastne len 10 percent, ktoré sa vám odpíšu z celkovej sumy, ktorú musíte za produkt zaplatiť. Trochu ma mrzí, že je to tak, ale, žiaľ, je to tak. Reklama však nie je zavádzajúca a navyše si myslím, že keď dnes ľudia predávajú dlhopisy po 5000 dokonca 4000 korún, tak 7000 v hotovosti a 7000 v peňažných poukážkach, hoci na 10-percentný rabatt, je celkom slušná ponuka. Vyššiu cenu som ešte nevidel. Ale odporúčam si zmluvu veľmi dobre preštudovať a poradiť sa s odborníkom, či sa to oplatí, až potom podpísať. Osobne si však myslím, že je lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Samozrejme, že vystupovať v podobnej reklame je riziko, ale úprimne som chcel pomôcť dobrej veci. Ak sa mýlim, nech mi to všetci prepáčia, v každom prípade som tým nikomu nechcel ublížiť."
Viac z jeho súkromia, na čo míňa, čo číta, aká je jeho neresť a oveľa viac si prečítate v jednom z vydaní sobotňajšej rubriky "Ako si žijú známi ľuďia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
