prezentuje v novom "popovom" šate. Vizuálna stránka CD-čka spoločne s najnovším klipom, ktorý nesie "internetovo-počítačový" imidž dáva tušiť, že kapela prepadla virtuálnemu ošiaľu i v súkromí. Speváčka Martina medzičasom začala študovať na VŠ Masmediálnu komunikáciu, Andrej pracuje v reklame. Do Košíc teda zavítala druhá, v tom čase menej zaneprázdnená polovička zostavy - Karol a Milan.
Pôsobíte na slovenskej hudobnej scéne už nejaký ten rôčik, vystriedali ste viacero hudobných štýlov, prešli ste personálnou zmenou a ešte stále ste spolu. Čomu za to vďačíte?
Milan: "Snažíme sa priniesť do hudby stále niečo nové a každý náš album bol v tomto smere posun. Na poslednom štvrtom albume to snáď cítiť najvýraznejšie. Všade na svete je teraz 'in' popová gitarová hudba, čomu sme veľmi radi, pretože nám to nahráva do karát - konečne sme mohli spraviť takú platňu, ktorá nám je hudobne blízka. Z interného hľadiska si veľmi vyhovujeme a dokážeme bez problémov kolektívne pracovať."
Karol: "Na platni má každý člen určitý počet vlastných skladieb, či už po textovej alebo hudobnej stránke. Spokojnosť je tak u všetkých členov kapely po každej stránke."
Speváčka Martina je jedinou ženou v kapele, plynú jej z toho nejaké privilégiá?
Karol: "Vozíme ju autom, ochraňujeme ju, hahaha..."
Milan: "Autorsky sme aktívni my chalani, ona má úlohu vokalistky."
Máte nejaké pravidelné skúšky, alebo sa zohrávate až v štúdiu?
Milan: "Každý skladá doma sám, skúšame až keď sú tie veci hotové, alebo treba nacvičiť koncertný program."
Karol: "Pri dnešnej situácii musí ísť človek do štúdia maximálne pripravený. Treba dodržať určený termín na nahrávanie a nie je čas na dotváranie polovičatej roboty."
Väčšina vašich pesničiek na novom albume Y2K je v angličtine, čo je pritiklad momentálnemu trendu spievať na Slovensku po slovensky. Nebojíte sa slabšej odozvy publika?
Milan: "Keď Lobby začínala, preferovali sme anglickú tvorbu. Som ale rád, že sa to nejako prirodzene vyriešilo, rádiá sami odseba začali hrať viac slovenskej hudby. Našou odpoveďu na to boli single, ktoré sú okrem výnimky Free spievané slovensky. Zvyšok albumu je po anglicky kvôli tomu, že album by mohol vyjsť aj v iných krajinách. Okrem toho si stále niektoré skladby nevieme predstaviť spievať ináč ako spevnejšou angličtinou."
V súčastnosti prežívame "boom" rôznych samplov a počítačových efektov v hudbe. Na CD je ich však poskromne...
Karol: "Vsadili sme na prirodzený gitarový zvuk, ktorý v skladbách dominuje. Ale môžem prezradiť, že všetko, čo nie je gitara, je sinťák, kde sú nahraté živé zvuky iných hudobníkov. Konečný výsledok potom znie tak, akoby to hrala živá kapela. Práca na platni sa tak uľahčuje."
Chodí Martina na hodiny spevu, alebo je samouk?
Milan: "Berie hodiny operného spevu a okrem toho ešte stále spieva v zbore, v ktorom spievala, aj keď s nami začínala. Neberie to úplne smrteľne vážne, ale pracuje na sebe a snaží sa zdokonaľovať. Myslím, že je to aj cítiť od platne k platni, veľa kritikov sa vyjadrilo, že posledný album je dobre naspievaný."
Skupina Iné cafe sa dostala na špičku, veľa ľudí im predpovedalo sľubnú kariéru, na čo sa kapela zo dňa na deň rozpadla, čo si o tom myslíte?
Milan: "Na Slovensku je to strašne prekritizované, každý len ohovára a mne je to cudzie. Preto sa k tomuto nechcem vyjadrovať."
Karol: "Iné cafe si aj ja vždy rád vypočujem, lebo si myslím, že priniesli do slovenskej hudby niečo nové. Bohužiaľ, mali osobné problémy a prepuklo to napovrch. Trochu sa mi nepáčilo to, že obe strany dostávali v médiách priestor na ostrú výmenu názorov. Možno teraz sa ukáže, v čom bol základ ich muziky, či v spevákovi, alebo ostatných členoch, ktorí sa oddelili. Som zvedavý, kam sa hudobne uberú, majú šancu ukázať, ako to v skutočnosti bolo."
A čo sólová kariéra vášho bývalého člena Mirca, hovorí sa, že s vami toho dokázal viac...
Milan: "Mirec je naozaj aj naďalej náš veľmi dobrý kamarát. Jediná vec, ktorá medzi nami bola, že chcel tvoriť sám. Skladal si vlastné pesničky a chcel ísť na sólovú kariéru. Nikoho nemôžme nútiť, aby s nami bol, nikto nie je viazaný žiadnou zmluvou a my mu len prajeme, aby sa mu darilo."
Karol: "On bol strašne inšpirovaný Robbiem Williamsom, nakoľko Mirec mal strašne rád Take That. Zdalo sa mu, že ten model by fungoval aj na Slovensku. Každý z nás jeho platňu pozná, boli sme mu aj na krste. Urobil proste to, čo cíti, to robíme nakoniec aj my."
Boli ste režisérmi i tvorcami aj svojich posledných videoklipov...
Karol: "Snažíme sa ich robiť inak, ako by to robili možno iní ľudia typicky slovenským spôsobom. Musí tam byť určitá inšpirácia, chceme byť aktuálny. Viem, že dnes ľudia nemajú peniaze a tie klipy aj tak vyzerajú. Zoberie sa obyčajná videokamera, niečo sa natočí na ulici a potom sa nadáva na televíziu, že to nepúšťajú. Na druhej strane sa viditeľne redukujú rozhlasové i televízne relácie, kde sa klipy mohli prezentovať. Preto sme tento hendikep vykompenzovali obrazovou stopou s videoklipom na CD-čku."
Myslíte, že ste už na svojom tvorivom vrchole?
Milan: "Naše platne sa vyvíjajú a vždy budeme vedieť povedať niečo nové. Nie sme kapela typu - rýchla cesta nahor a potom pád, ale keď už máme za sebou štvrtú platňu, to už svedčí o tom, že to s hudbou myslíme vážne."
Karol: "Bolo obdobie, kedy nás naše bývalé vydavateľstvo tlačilo do nejakých slovenských tanečných vecí. Cítili sme to však hudobne úplne inak a myslím, že je to na novom albume počuť. Proste chceme prinášať ľuďom to, čo by sa im aj nám páčilo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.