Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK

Početné listy a korešpodenčné lístky, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že naša súťaž vzbudila záujem aj v sedemnástom kole. Najprv si však pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Mala som pocit, akoby mal vybuchnúť celý svet", sme priniesli príbeh mladej ženy,ktorá...

"Zrazu to prišlo, bol to taký zvláštny pocit, ako keby mal vybuchnúť celý svet. Akoby to náhle malo vo mne všetko explodovať, všetko to zlé, čo som počas tehotenstva prežila... Prišlo to zrazu, nevedela som čo robiť, bola som bezradná, bála som sa. Zacítila som zrazu bolesť, tlak, potom to zo mňa vyšlo, bolo to také krvavé a zdá sa mi, že aj namodralé, zdalo sa mi, že to ani nedýcha, triasla som sa, vložila som to do igelitovej tašky a celý balík potom ešte do väčšej tašky a odniesla som to preč. Bolo mi z toho zle, príšerne zle," vypovedala pred súdom modrooká blondína, ktorá len krátko predtým oslávila dvadsiate narodeniny. Nebola to však nevoľnosť, pre ktorú sa dostala pred súd. Prokurátor vo svojej obžalobe totiž poukázal na to, že "v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtila svoje novonarodené dieťa bezprostredne po pôrode tým, že ho zabalila do igelitovej tašky, čím mu znemožnila dýchanie a takým činom spôsobila smrť." Podľa posudkov súdnych znalcov sa dieťa narodilo živé a zdravé...

Životný príbeh Eleny sa začal zauzľovať vtedy, keď sa zoznámila so šťastne ženatým Milošom. Sprvu to nebola prekážka v ich vzťahu, ale len dovtedy, kým nezistila, že je tehotná. "Elenka, pochop, že ja ti v tomto smere nepomôžem. Najlepšie by bolo, keby si si to dala zobrať... Mám tri deti... V dnešnej ekonomickej situácii si takýto risk nemôžem dovoliť, bolo by to ohrozenie mojej životnej kariéry. Určite to chápeš..." Neskôr Miloš pritvrdil muziku. Už nehovoril, že by bolo najlepšie, keby... Už hovoril o tom ako o jedinom možnom riešení. Protagonistka príbehu to pred súdom opísala takto: "Čakala som dieťa, na jednej strane som sa strašne tešila na bábätko, na druhej strane som sa bála. Nosila som ho v bruchu a jeho otec mi po nociach telefonoval a vyhrážal sa mi. Hovoril mi, že keď si to nedám zobrať, že ma skántri, že ma znesie zo sveta..." Miloš predstúpil pred súd ako svedok. "Ľutujem, ľutujem všetko, čo sa stalo. Elena čakala moje dieťa, ale dobre vedela, že ja kvôli nej nenechám svoju rodinu... Vedela to, bola s tým uzrozumená... Preto aj mňa samého prekvapilo, čo sa stalo," argumentoval Miloš. Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval: "Nie je pravda, že by som sa jej bol niekedy vyhrážal. Pravdou je len to, že som jej skutočne niekoľkokrát volal, áno, aj v noci, napríklad zo služobnej cesty, nemohol som jej z pochopiteľných príčin volať z domu, nechcel som, aby sa to dozvedela manželka... Priznávam, že sme počas našich rozhovorov občas - aj ona, aj ja - použili ostrejší tón, ostrejšie slovo. V čase, keď bola tehotná a bola veľmi precitlivelá, brala všetko tak porazenecky a príliš citovo, je teda celkom možné, že aj niektoré moje vyjadrenia si mohla nesprávne vyložiť ako vyhrážanie sa... Ale ja som sa jej nevyhrážal... Nikdy!"

Prokurátor v záverečnej reči zotrval na podanej obžalobe a poukázal na vysokú spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovanej. Jej obhajca naproti tomu zvýraznil jej doterajšiu bezúhonnosť a celkovú situáciu, do ktorej sa dostala nie vlastnou vinou: "Skutok sa stal. O tom niet pochýb. Rovnako niet pochýb o tom, že sa ho dopustila práve obžalovaná. Obhajoba nenamieta právnu kvalifikáciu skutku, ale chce a musí poukázať na okolnosti, ktoré samotnému činu predchádzali, najmä na to, že otec dieťaťa neustále na ňu tlačil, doslova sa jej vyhrážal, obžalovaná bola v neustálom strese, v zlom psychickom rozpoložení... Chcem ďalej poukázať na to, že v prípade mojej mandantky je niekoľko, zdôrazňujem: niekoľko poľahčujúcich okolností, ktoré vymenúva paragraf 33 Trestného zákona. A konkrétne? Po prvé, trestný čin spáchala v silnom rozrušení, po druhé, spáchala ho pod tlakom závislosti, po tretie, svoj čin úprimne oľutovala, po štvrté, pri objasňovaní trestného činu napomáhala orgánom činným v trestnom konaní, po piate, pred jeho spáchaním viedla riadny život, nebola doposiaľ trestaná, má vynikajúce hodnotenie z miesta bydliska i z pracoviska..."

Predseda senátu napokon rozhodnutie súdu odovôdnil takto: "Súd prihliadol na psychický tlak, ktorý obžalovaná po celý čas prežívala, ako aj na to, že tento psychický tlak musela znášať sama, bez cudzej pomoci, navyše všetko, čo prežila, zanechalo na jej zdravotnom stave následky, čo je objektivizované aj lekárskymi správami z odboru psychiatrie, z ktorých vyplýva, že sa po tom všetkom sama pokúsila o samovraždu. Súd nemohol neprihliadnuť na všetky tieto okolnosti, ako aj na to, že obžalovaná dovtedy nikdy neprišla do rozporu so zákonom."

Milí čitatelia, pýtali sme sa, ako podľa vášho názoru skončil prípad opustenej Eleny? Uznal ju súd vinnou a ak áno, z akého trestného činu? Zaujímali sme sa aj o to, ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár? Dostali sme od vás 106 odpovedí, z ktorých 88 bolo správnych. Presnejšie povedané, išlo o tie, v ktorých ste uviedli, že hlavnú aktérku príbehu uznal súd vinnou z trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Aj v skutočnosti prípad takto skončil - súd s použitím paragrafu 40 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby Elene za tento trestný čin naparil dvojročný trest odňatia slobody. Jeho výkon podmienečne uložil na pomerne dlhú skúšobnú dobu štyri a pol roka.... V tejto súvislosti stojí za zmienku, že v zvyšných osemnástich odpovediach sa vyskytovali iné trestné činy, najmä vražda, ublíženie na zdraví, ale aj také, ktoré sa v našom Trestnom zákone nenachádzajú, ako napríklad utýranie dieťaťa na smrť a podobne.

Vráťme sa však k podstate prípadu. Skutkovú podstatu trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou Trestný zákon definuje takto: "Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa pri pôrode alebo hneď po ňom, potresce sa odňatím slobody na tri až osem rokov." Zákon striktne rozlišuje medzi týmto trestným činom a vraždou podľa paragrafu 219 Trestného zákona ("kto iného úmyselne usmrtí..."), za ktorú zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov alebo aj výnimočný trest - doživotie (v niektorých taxatívne vymenovaných prípadoch, napríklad ak je vražda spáchaná obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom, resp. na tehotnej žene, na osobe mladšej ako pätnásť rokov, na verejnom činiteľovi, resp. na dvoch a viacerých osobách a podobne). Pri trestnom čine vraždy novonarodeného dieťaťa matkou zákonodarca berie do úvahy stav popôrodného rozrušenia, ku ktorému sa v každom takomto prípade konkrétne vyjadrujú súdni znalci z viacerých odborov okrem gynekológie a pôrodníctva aj zo psychológie, psychiatrie.

"FRAJER JE TIEŽ VINNÝ, LEBO JU NÚTIL NA POTRAT"

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Anna BRIXOVÁ z Kúpeľov Štós: "Kôň má štyri nohy a predsa sa potkne. Ak sa už niekto prehreší proti morálnym zásadám, mal by niesť zodpovednosť za svoje činy. Veľmi si vážim ženy, ktoré si dieťa nechajú a vychovávajú ho hoci samé. Ak by sa partneri chovali zdržanlivo a nestýkali sa intímne už po krátkej známosti, neboli by nešťastné rodiny, nechcené deti ani také Eleny. Ba ani pohlavné choroby... Podľa môjho názoru súd uznal Elenu vinnou zo zabitia novorodeniatka. Neschvaľujem počin muža, ktorý je nezodpovedný voči svojej manželke, deťom, ale ani voči Elene. Myslím si, že by mal byť tiež potrestaný." Vladimír MERTINKO z Košíc: "Môj názor je taký, že obžalovanú súd uznal vinnou zo zabitia dieťaťa, ale vzhľadom k tomu, že konala pod psychickým tlakom a v rozrušení, ktoré musela znášať sama, tak je to podľa mňa - poľahčujúca okolnosť, preto by som jej vymeral nižžší trest. Sama sa po všetkom pokúsila o samovraždu. Avšak frajer je tiež vinný, lebo ju nútil na potrat."

Katarína RÁKOCIOVÁ z Hozelca: "Ja by som Elene dala najvyšší možný trest. Keď spávala so ženatým mužom, vtedy bola po psychickej stránke v poriadku? Kedže spoluvinu nesie aj otec dieťaťa, lebo na ňu naliehal, nasolila by som mu tri roky nepodmienečne. A ešte čosi koľko je bezdetných manželov, ktorí by s láskou vychovali toto dieťa!"

Peter CSUDÁKY z Košíc: "Súd sa priklonil k obžalobe prokurátora a vymeral Elene ostrý nepodmienečný trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Keďže nešlo o znásilnenie, Miloš unikol trestu... Ja by som mu však aj tak udelil trest, keďže jemu neprislúchalo rozhodovať o potrate, najmä nie vyhrážkami, ktoré počas tehotenstva vyvolali psychickú traumu!" Anton ŠOFRANKO z Košíc: "Podľa mňa súd uznal Elenu vinnou z trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou a uložil jej trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Miloš by si však mal tiež "trošku" posedieť! Keď už nie nepodmienečne, ale nech má aspoň zápis v trestnom registri." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Životný príbeh Eleny a Miloša, ktorý nebol šťastne ženatý, sa nemusel až tak zauzliť, keby... Keby si Miloš svoje rodinné problémy neriešil milostnou zápletkou s pomerne mladou a životom neskúsenou Elenou, ktorá mala počítať aj s rizikom... Slová, pod ktorými sa skrýva jeden predčasne ukončený život dieťaťa ("Ľutujem, ľutujem všetko, čo sa stalo...") prišli až príliš neskoro... Protagonistka príbehu, nech to už pred súdom popísala akokoľvek, nesie vinu za vraždu vlastného dieťaťa a podľa zákona by mala byť potrestaná. Bez trestu by však nemal odísť ani Miloš, a to za psychický nátlak a navádzanie Eleny, aby si to dala zobrať...! Čo zostalo obidvom aktérom príbehu? Elenke oči pre plač a výčitky svedomia, ženatému Milošovi trest z nevydareného manželstva a z ohrozenej životnej kariéry." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd uznal Elenu vinnou z trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Podľa mňa využil ustanovenie paragrafu 40 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a trest jej znížil pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby... Ja by som v tomto prípade postupovala rovnako. Elena si trest za svoj skutok zaslúži."

Pavol KOVALÍK z Košíc: "Nazdávam sa, že súd odsúdil obžalovanú za trestný čin vraždy. Môj názor by korešpondoval s rozhodnutím poroty, ale trochu by som strpčil život aj Milošovi, lebo spôsob jeho konania sa zreteľne podpísal pod psychický stav Eleny. U nej by som tiež nevyzdvihoval bezúhonný život, ak sa vedome vedela hnať so ženatým mužom až do postele a ten sa ani pri troch deťoch nenaučil ako prísť k štvrtému... Jediný, kto sa nemohol brániť, bolo dieťaťko, ktoré prvýkrát otvorilo oči, aby mu ich na večnosť zatvorila vlastná matka!"

"Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Ja by som potrestala obidvoch. On bol dospelý. Aj ona... On klamal manželku aj svoje tri deti... Ale aj jej by som dala riadny trest. Po pôrode zabalila dieťa do tašiek... Nezaslúži si meno matka!" Gabriel ANDRÁŠI z Košíc: "Prokurátor podal na Elenu obžalobu pre trestný čin vraždy novonarodeného dieťaťa matkou podľa paragrafu 220 Trestného zákona. Keby som mal na sebe sudcovský talár, aj ja by som sa stotožnil s touto právnou kvalifikáciou a Elenu uznal vinnou. V danom prípade je však potrebné vidieť aj skutočnosť, že spáchanie činu pramení z lásky dvoch ľudí. Zo vzťahu nakoniec jeden odskočí, hoci on je práve tým hlavným aktérom, a toho druhého privedie svojím ďalším konaním až k pokusu o samovraždu...! On sa však z toho dostane bez následkov a Elena s poznačením na celý život. Zobrala síce život inému, ale ... Mám taký názor, že u Eleny netreba pri výmere trestu zohľadniť iba poľahčujúce okolnosti, ale použil by som paragraf o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody - vzhľadom na všetky okolnosti prípadu... Trest by som jej zmiernil. Aj mierny trest v tomto prípade totiž splní svoj účel a Elena na neho v živote nezabudne. Nikdy!"

Ľuboslav LEŠČÁK z Lipian: "Súd uznal matku vinnou. Z prípadu sa však vytratil otec... A teraz k veci! Päť poľahčujúcich okolností iba máličko môže znížiť matkin trest, aby vzápätí mohla tkať nové sladké nezákonné siete. A kam zmizol pokrvný otec? Mal by aspoň ohriať trestnú lavicu za navádzanie na trestný čin nepovoleného prerušenia tehotenstva..." Anna MERTINKOVÁ z Košíc: "Elene dal súd miernejší trest. Aj ja by som tak postupovala, lebo jej zdravotný stav bol potvrdený aj lekárskymi správami zo psychiatrie. Nemala to ľahké, keď sa pokúsila siahnuť si na život."

Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Som rád, že vaše prípady skoro verne kopírujú momentálnu situáciu a preto sú aktuálne a poučné i pre čitateľov Korzára. Na druhej strane, každý, kto bol v base vám potvrdí, že najviac sa naučil vo výkone trestu, ak mal možnosť navštevovať necenzurovanú knižnicu. A teraz k prípadu. Keby som bol sudcom, uznal by som obžalovanú vinnou z vraždy novonarodeného dieťaťa matkou, ale zakomponoval by som do prípadu aj otca... Vysoké tresty by som im však neudelil, pretože sa potrestali sami."

Ján BOČKAY z Košíc: "Elena bola odsúdená, pretože dieťa sa narodilo živé a zdravé... Súd určite zohľadnil všetky poľahčujúce okolnosti argumentované obhajcom i lekársku správu z odboru psychiatrie a uložil mimoriadne znížený trest. Ale ten najhorší trest si Elena vyniesla sama nad sebou. Bude ju sprevádzať po celý život." Elena ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Elena počas tehotenstva prežívala krízové situácie, ktoré zapríčinil aj Miloš. Neskoro totiž zbadal, že je ženatý a má tri deti. Ak nechcel niesť následky, nemal si s ňou začínať, hoci ani Elena nie je bez viny... To, čo urobila, je hrozné. Výčitky svedomia ju budú prenasledovať po celý život. Myslím si, že súd ju uznal vinnou a uložil jej podmienečný trest." Milan DELIA z Košíc: "Napriek všetkým poľahčujúcim okolnostiam si postup obžalovanej zasluhuje nielen uznanie viny za vedomé usmrtenie dieťaťa, ale aj morálne odsúdenie, keďže si začala s otcom troch detí. Aj tak však mala dve možnosti umelé prerušenie tehotenstva alebo sa stať slobodnou matkou. V žiadnom prípade nemala právo usmrtiť nevinné novonarodeniatko!" Ján HENZÉLY z Košíc: "V Eleninom prípade súd prihliadol na veľa poľahčujúcich okolností. Tie ju však nezbavili viny a preto bola odsúdená. Doplatila na ľahkomyseľnosť, nerozvážnosť začať si so ženatým mužom. Ale najhorší trest pre Elenu ostáva na celý život vedomie, že usmrtila svoje vlastné dieťa. Miloša nemožno odsúdiť, nedopustil sa trestného činu. Možno ho len morálne zavrhnúť, lebo od začiatku bol podliak a nakoniec aj zbabelec."

OSEMNÁSTY SÚŤAŽNÝ PRÍBEH

I keď policajné štatistiky nezaznamenávajú "všetko", je takmer isté, že počty znásilnených žien a dievčat sa zvyšujú. Avšak hanba, strach z toho, čo povedia rodičia, resp. manžel či priateľ, zväzuje zneucteným ruky i ústa. Ak o svojom trápení nikomu nič nepovedia, zbavia sa tak ešte väčšej hanby i problémov, ktoré súvisia s vyšetrovaním prípadu a jeho prejednávaním na súde. Niektoré sa však s týmto otrasným zážitkom nevedia vyrovnať ani do konca života... Na rozdiel od takto zmýšľajúcich žien a dievčat však protagonistka nášho dnešného príbehu svoje "tajomstvo" neutopila v slzách, ale ho oznámila na polícii.

Bol studený novembrový večer, keď sa v jednom z prešovských panelákov stretla pred dverami výťahu s vtedy ešte neznámym mužom. Nič netušiac nastúpila do výťahu, ale už o pár sekúnd po tom, čo kabínka začala stúpať hore, zistila, že urobila chybu...

"Kopal ma do nohy a udrel po hlave. Na medziposchodí výťah zastavil a prikázal mi, aby som sa vyzliekla. Odmietla som to urobiť a preto ma viackrát udrel rukou do hlavy. Nútil ma k súloži... Prosila som ho, aby mi dal pokoj, lebo som ešte s nikým nič nemala," takto slečna Valentína opisovala pred vyšetrovateľom svoj hororový zážitok. Ako dodala, o tom, či je naozaj pohlavne neskúsená, sa násilník presvedčil prstom...

Z výpovede muža, ktorého policajti neskôr zadržali, vyplynulo, že sa s neznámou dievčinou, s ktorou sa viezol vo výťahu, naozaj chcel pomilovať. Keď však zistil, že má do činenia s pannou, zmenil taktiku. "Prikázal som jej, aby ma ukojila inak, teda ústami. Vzpierala sa, nechcela to urobiť, preto som ju párkrát udrel, to priznávam, a údermi som ju nakoniec k tomu donútil," popísal ´milostný akt´vo výťahu 29-ročný Róbert.

"Bol to pre mňa hrozný šok, bola som vyvedená z miery. Prejavilo sa to na mojej psychike, dlhší čas som mala problémy," posťažovala sa pred vyšetrovateľom Valentína. Násilníka prokurátor obžaloval z toho, že dievčinu "násilím nútil, aby sa vyzliekla a ukojila ho ústami, pričom celé jeho konanie smerovalo k pohlavnému styku, avšak dobrovoľne od neho upustil, keď zistil, že ide o pannu". Tým podľa prokurátora trestnosť pokusu o znásilnenie zanikla a prípad treba kvalifikovať ako iný trestný čin. K slovu sa dostal aj znalec z odboru sexuológie, ktorý u neho nezistil sexuálnu úchylku a podľa jeho vyjadrenia obžalovaný "nie je zo sexuologického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný".

Načim už len uviesť, že Róbert v onen studený novembrový večer neprišiel do rozporu so zákonom prvýkrát, predtým už bol päťkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú...

Ani tento príbeh sme úmyselne neukončili. Jeho "pointu" máte dopísať práve vy, vážení čitatelia. Čo si myslíte, ako Róbert dopadol na súde? Uznal ho súd vinným a ak áno, z akého trestného činu? A ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár? Ako a prečo?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate o týždeň, kedy prinesieme štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny a uložení trestu" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v redakciách v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr v piatok!!!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.