osôb podľa už viackrát novelizovaného zákona SNR č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov. Pri ročnom zúčtovaní dane z príjmu sa však častokrát rieši i problém, či aj zamestnanci, ktorí v roku 1999 nepoberali príjmy zo závislej činnosti po celý rok, majú nárok na odpočet základnej nezdaniteľnej sumy vo výške 21 000 Sk (od tohto roku sa to zvýšilo na 33 600 Sk - pozn. red.). Najčastejšie sa zamestnávatelia v rôznych firmách obávajú o to, že ak uvedený odpočet od základu dane vykonajú v plnej výške, budú musieť svojim pracovníkom vrátiť už vybrané preddavky. Tieto problémy sa najčastejšie vyskytujú, ak zamestnanec nastúpil do práce v priebehu roka po výkone ZVS, skončení školy alebo sa vzťahuje na študentov, ktorí pracovali poväčšinou cez prázdniny. V prípade, ak preddavky týchto osôb na daniach za uplynulý rok prevýšili ich skutočnú výšku, musia byť vrátené najneskôr v marcovej výplate. Preto sme sa na daňovom úrade informovali, za akých podmienok sa riešia takéto situácie.
Dozvedeli sme sa napríklad, že na základnú nezdaniteľnú sumu za rok 1999 vo výške 21-tisíc Sk má nárok každá fyzická osoba zo zdaniteľných príjmov podliehajúcich dani z príjmov. Netýka sa to však príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane teda napríklad, ak váš príjem obstarali honoráre, ktoré sú zdaňované sadzbou 10%. Túto sumu až na výnimky nemožno deliť podľa počtu mesiacov poberania príjmov.
Tie spočívajú napr. z nezdaniteľných súm zo základu dane na vyživované deti, či manžela(ku) a zohľadňujú sa podľa počtu mesiacov, počas ktorých boli splnené zákonom stanovené podmienky na ich uplatnenie. Ak tie trvali len niekoľko kalendárnych mesiacov, znižuje sa základ dane o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, od začiatku ktorého boli splnené tieto podmienky. Ak však základ dane je nižší ako 21-tisíc Sk, nárok na odpočet sa vykoná len do nuly. Napríklad ak základ dane za rok 1999 predstavuje sumu 20-tisíc Sk, potom odpočet základnej nezdaniteľnej sumy je možné vykonať len v tejto výške. Tzv. strata z
podnikania alebo z prenájmu je už v celkovom základe dane fyzickej osoby zohľadnená. Ak vykáže daňovník len stratu z podnikania, pričom iné príjmy nemal, základ dane je nulový, teda opäť sa nedá z čoho základná nezdaniteľná suma odpočítať.
Na druhej strane ak daňovník začal počas roka poberať starobný dôchodok, má nárok na celú uvedenú sumu. To isté sa dá povedať aj o pracovníčke, ktorá je na materskej dovolenke a za rok 1999 jej zamestnávateľ preplatil dovolenke, či zamestnanca, ktorý po skončení ZVS nastúpil do práce napr. až od polovice augusta. Sumu 21 000 Sk si zo svojho daňového základu môže odpočítať aj súkromný podnikateľ bez ohľadu na dobu, počas ktorej mu plynuli príjmy z podnikania, teda napríklad aj za jeden deň v roku.
Keďže celá táto problematika je dosť obsiahla, vybrali sme pre vás len niektoré najčastejšie sa vyskytujúce prípady. Bližšie informácie o týchto záležitostich vám isto poskytne každý daňový úrad v mieste vášho trvalého bydliska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
