hudobných interpretov dlho sa zbavujúci ťažko vygumovateľného prívlastku spievajúci manekýn. Robo Opatovský sa rozhodol svetu ukázať svoju pravú tvár. Keďže hudba sa prostredníctvom novín ešte počúvať nedá, možno vás o tom presvedčí v našom rozhovore.

Prišlo nové milénium, čo má nové Robo Opatovský?

"Album. Volá sa Pravá tvár a je to konečne môj vlastný album. Prácu na ňom datujem odvtedy, ako som ukončil spoluprácu so svojim bývalým manažérom. Album cez moje pesničky prezentuje môj vlastný pohľad na svet. Som autorom niektorých textov, hudbu som si robil sám na gitare. Chcel som urobiť niečo, čomu sám verím a myslím, že sa mi to podarilo. Týmto albumom som presvedčil sám seba. Pesničky sú o mne a o mojich názoroch, je to moja výpoveď."

V čom sa líši nový album od predchádzajúcich dvoch?

"CD nemá producenta, podieľal som sa na ňom so svojimi muzikantami so skupiny R.O.B. Ani z vydavateľstva neboli špeciálne požiadavky. Nebol som tlačený do žiadnych póz ako doteraz. Mal som voľnosť a mohol som si urobiť takú muziku, akú cítim. Robil som si niektoré piesne už aj na predchádzajúce albumy, ale v konečnej podobe boli zaranžované ináč, ako som si to predstavoval. Vlastne až teraz, keď tie skladby hráme na koncertoch sú tie aranžmá také, aké mali byť. S kapelou som chcel hrať vždy a album Pravá tvár je moje 'muzikantské dieťa', pretože hudobne si za ním stojím."

Myslíš si, že v dnešnej dobe si muzikant môže dovoliť zbaviť sa všetkých obchodných kompromisov a predstúpiť pred publikum ako ty hovoríš s čistým štítom?

"Ja si myslím, že určite. Bol by som rád, keby ľudia vnímali len muziku. Aj moje klipy predtým boli určitým spôsobom nalinajkované a chcelo sa to na niečo hrať. Našťastie som dospel do štádia, kedy sa môj vkus postupne vykryštalizoval a mohol som si povedať tak dosť. Viem, že úprimnosť sa u nás veľmi nenosí, o to viac som zvedavý na reakciu ľudí."

Byť úprimný zvyšuje vo svete showbisnisu riziko zraniteľnosti...

"Neverím tomu, že by to niekto vedel zneužiť. Samozrejme, že aj ja som sa už poučil. Na Slovensku však showbiznis nie je až taký špinavý ako možno inde. Za tú dobu som sa však stihol naučiť jedno - ver len a len a ešte raz len sebe. Nikto pre teba neurobí maximum. Ak raz z teba nemajú peniaze, či už manažér či producent, tak na teba kašlú. Sám sa vždy nejakým spôsobom uživím."

Živíš sa len hudbou?

"Nó, bohuvďaka. Zatiaľ žijem a myslím, že normálne."

Takže aká je tvoja muzikantská pravá tvár?

"Predtým som mal klapky na očiach, bol som ovplyvnený najmä čiernou muzikou. Dostal som sa však ku Kravitzovi, Santanovi i k rockovejším kapelám, pri ktorých som si rozšíril obzor a utvrdil sa v tom, že muzika je naozaj krásna vec. Myslím si, že teraz som už hudobne dozrel."

Má tvoja kapela už stabilnú zostavu?

"Skupina muzikantov, ktorí so mnou hrajú vznikla už minulý rok. Zohrali sme sa na pár koncertoch, kedy sme skúšali, ako budú na pesničky reagovať ľudia. A tak sme vytvorili formáciu R.O.B., čo znamená Robo Opatovský Band. Na koncerty si berieme i hostí (vokalistku a saxofonistu). Sú to všetko muzikanti, ktorí sú mi hudobne blízki, rozumieme si a sme kamaráti. Chvíľu som spolupracoval aj s Mariánom Čekovským. Bol však tak pracovne vyťažený, že naša spolupráca začala i skončila pesničkou Natália."

Spomínal si, že na CD je tvoj ozajstný pohľad na svet. Aký je?

"Senzibilnejší ľudia pri vypočutí si mojich pesničiek zistia, v akých citových rozpoloženiech som sa pri ich skladaní nachádzal. Sú tam rôzne moje životné obdobia. Od depresie, kedy spomínam na svoju kamarátku, ktorá sa predávkovala drogami až po svetlé chvíľky života. Pospomínal som si aj na svoje detstvo, ktoré nebolo ľahké a pocity sú stále čersvé..."

Aký je tvoj vzťah k drogám?

"Aj cez pieseň V prítmí apelujem na ľudí, aby sa drogám vyvarovali, je to taká výstraha pred ich negatívami. Mám množstvo známych, ktorí tvrdili, áno, máme to pod kontrolou. A naozaj začalo sa to marihuanou a skončilo tvrdými drogami. Preto som za čistú hlavu a verím tomu, že invencia neodíde a nebudem sa musieť dopovať nejakou chémiou."

A čo slovenská hudobná špička, ako ju vnímaš po nedávnom udeľovaní slovenských cien Grammy?

"Myslím, že je to v poriadku. Voda čo ma drží nad vodou je hudobne i textovo nádherná vec. No a Janke som vždy držal palce, jej album si titul "roka" určite zaslúžil, lebo bol výborný. Dokázala to a to je dôkaz, že trpezlivosťou a cieľavedomosťou sa k ľuďom tá správna muzika nakoniec dostane a prestanú sa klamať kdejakými umelinami. Bol som prekvapený, že Rišo Müller nezískal žiadnu cenu. A v klipe Maturantky, ktorý vyhral mi chýba trochu invencie."

Nejaký záväzok do nového roka?

"Hrať, hrať, hrať. Po kluboch a keď sa nájdu peniaze po kulturákoch. Som teraz jednoznačne za živé koncerty so svojou kapelou..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.