majetok, či život niekoho iného. Nepýtajú sa ty si ten, alebo ten, proste zasahujú. Málokedy sa dočkajú vďaky a aj keď na ňu vyslovene nečakajú, vždy sa jej úprimne potešia. O kom je reč? Deti si iste pamätajú na malého zeleného dráčika, ktorý chcel byť silou mocou požiarnikom. Samozrejme v rozprávke je všetko oveľa jednoduchšie, no skutočný život je o niečom úplne inom. Požiarnici mestského požiarneho zboru v Košiciach nasadzujú každý deň svoje životy v boji s neľútostnými plameňmi. Starajú sa o náš pokojný spánok, ochotne nás prídu vytiahnuť zo zaseknutého výťahu, či otvoriť zabuchnuté dvere bytu. Pravdaže vždy ide do tuhého keď majú ohlásený požiar. Vtedy sa nepozerajú napravo, či naľavo, ale robia všetko k záchrane majetku, či životov. Neraz sa vrhajú do nebezpečných situácií, a ako sami uviedli, niekedy si až po zásahu uvedomia, akému riziku vystavili vlastný život. Počas likvidácie požiaru však ich myseľ pracuje výlučne na pracovnej frekvencii. Veď rozhodnúť sa v priebehu niekoľkých málo sekúnd, určiť správny postup hasenia, preveriť, či niečo v objekte nevybuchne to chce poriadne silné nervy. Ešteže na nich dozerá patrón Florián, ktorého mestu Košice darovala 4.5.1812 mesto Levoča ako ochrancu pred plameňmi.
Zaujímalo nás do akej miery sa košickým požiarnikom darí realizovať ich zámery, aké starosti im vytvárajú na čelách vrásky, alebo čo ich prípadne v poslednej dobe potešilo. Nazreli sme teda pod "horúcu" pokrievku a spoločne s redakčným fotografom sme si na Valentína odslúžili dvadsaťštyri hodinovku s treťou smenou.
Začiatok fušky
S fotografom sa stretávame ráno o pol siedmej pred požiarnou zbrojnicou. Nakoľko sme sa vopred dohodli, že prídeme, nemali sme pocit, že by bol niekto z našej prítomnosti prekvapený. Zástupca veliteľa Mestského požiarneho zboru Zoltán Spatz nám predstavil nášho sprievodcu veliteľa čaty Imricha Petríka. "Všetko je v božích rukách," hovorí, keď sa ho pýtame čo všetko na nás čaká. Niekedy je práce menej, inokedy zas vyše hlavy.
Presne o 06.50 hodine nastupujú v garážach vedľa odstavených vozidiel oproti sebe dve smeny. Každý je kompletne ustrojený. Stará smena odovzdáva službu novej a veliteľ smeny, v našom prípade Mikuláš Varga kontroluje stav prítomných. Zároveň rozdeluje mužom služby při tej ktorej technike. Samozrejme všetko musí byť stopercentne rozdelené, aby v prípade požiaru nedošlo k nepredpokladanej situácii. Každý má svoju úlohu. Smena, pozostávajúca z 36 chlapov sa rozdeľuje na tri družstvá. Jedno má pohotovosť, druhé je v zálohe, keby niečo vyskočilo a tretie je definované ako záloha pre zálohu. Po odovzdaní služby si chlapi odnášajú veci do svojho auta. Poniektoré vozy sa vymenia, všetky však naštartujú, preskúšajú brzdy, či sirénu. Nasleduje nevyhnutné preskúšanie vecí potrebných na vyprosťovanie zranených v prípade havárií (rozbrusovačka, motorová píla..).
"Všetko sa musí ráno preskúšať, aby nevznikli problémy. Zatiaľ sa nestalo, že by nám niečo zlyhalo, technika je však stále len technika a všeličo sa môže prihodiť. Našou úlohou je tomu predchádzať, keď ideme naostro musí byť všetko OK. Po použití sa všetko prečistí," vysvetlil nám situáciu Imrich, ktorého chlapi familiárne nazývajú Imre. Nakoniec sa ešte preskúšava rádiostanica a čerpadlá.
Pokiaľ si chlapi preskúšavajú svoje tátoše, my sa dávame do čulého rozhovoru s Imrichom. Spomenul si na najväčší problém nie tak dávnej minulosti, ktorý však kompletne nevymizol do dnešných dní. Falošné poplachy! "Stalo sa, že ktosi zavolal aj vyše sto krát za hodinu. A keďže pred časom sme nemali vybavenie dnešných dní, neexistovala možnosť, ako si overiť, či si niekto robí srandu, alebo fakt horí. My však musíme brať každý požiar vážne a aj ho tak berieme. Nech čert vezme tých pár litríkov nafty, čo padnú za obeť, dôležité je presvedčiť sa aká je skutočná situácia a v prípade potreby pomôcť. Keby sme nešli a horelo by? Čo potom? Je pravda, že při takýchto falošných výjazdoch sa blokuje jedno družstvo, ktoré by v prípade, že by vzbĺkli plamene niekde inde mohlo chvíľu chýbať."
Historiek viac než dosť
Kto by si povedal, že požiarnici sú iba taký suchári, ktorí nemajú zmysel pre srandu, veľmi by sa mýlil. Aj napriek svojej namáhavej práci sa im úsmev na perách objavuje často. Neraz si v dobrom utiahnu i z niekoho iného. " Pamätám sa, je tomu pár rokov dozadu, keď na jar zavolala babka z Krivej ulice. Povedala, že jej vybuchla pec, aby sme rýchlo prišli. Na jar však máme veľa roboty s hasením vypaľovanej trávy a tak sa stalo, že nik okrem mňa na zbrojnici nebol. Odpovedal som jej teda zo srandy, že Babko, musíte zhorieť, nik tu nie je." Okamžite som ale sadol do Š 1203 a šiel na miesto. Myslel som, že požiar uhasím aj vedrom, no našťastie ma začuli chlapci cez vysielačku a práve ke´d som dorazil k bloku prichádzalo auto so sirénou," hovorí jeden z nich. Obdobných prípadov je však neúrekom, keď povedzme z nedbanlivosti, alebo zabudlivosti vznikne v byte požiar. Stalo sa, že na dispečing zavolal študent, ktorý nahlásil zabuchnutý byt. Najprv váhal, pretože rodičia nevedeli, že fajčí a on si chcel na chodbe zapáliť. Čo mu povedia, keď najdú zabuchnutý byt. Mladý muž si však neuvedomil, že nechal na šporáku pečúce sa hranolky a mäso. Požiarníci išli teda s rebríkom, ktorým sa dostali do bytu. Po vniknutí do priestoru však vyšlo najavo, že horí. Rebrík vodu nemá, a hlásené bolo len otvorenie bytu. Dvojica mužov v modrom sa teda pobrala, našli lavór a hrniec. Jeden naberal vodu v kúpeľni, druhý v kuchyni. Prehorelo celé jadro a škoda sa vyšplhala až na 100 000 korún. Nuž trochu drahá cigaretka.
Prvý poplach
Po úvodnom pokece si zapaľujeme prvú cigaretku a automat "vypľuje" teplú kávu. S vedomím, že si ju v pohode vypijeme sedíme v tzv. fajčiarni. Naraz sa z rozhlasu (07.44 hod.) ozve ženský hlas. Pozor, poplach. Dopravná nehoda v smere na Jahodnú za Alpinkou. Nestačila dopovedať a naraz je miestnosť prázdna. Muži sa v priebehu niekoľkých sekúnd spustili po tyčiach do garáží a štartujú auto. My s fotografom vzhľadom k tomu, že máme so sebou tašky a foťák volíme cestu po schodoch. Ledva dobiehame, keď už autá opúšťajú garáž. Veliteľ ich zastavuje, počkajte novinárov. Nuž spôsobili sme im asi desať sekundové zdržanie. Nevadí ešte pred autom s osádkou vyrazilo terénne vozidlo, ktoré bolo na mieste o tri minúty skôr. Po opustení garáže spúšťa vodič maják a s takmer neprerušovaným trúbením vyberá prvé zákruty. Poniektorí vodiči auto s prednostnou jazdou rešpektujú, iní zas viditeľne nevedia, ako sa v podobnej situácii správať. Tu však ide o sekundy. Za jazdy sa chlapi prezliekajú, vymieňajú si obuv. Nálada vo voze je dobrá, všetci sú pripravení pomôcť. Prechádzame okolo Veteriny, svieti červená. Šofér sa sanží trúbení uvolniť cestu. Pred nami však stojí traktor, ktorého vodič trúbenie pre hluk motora nepočuje. Až po chvíli uvoľňuje cestu a my sa vydávame ďalej. Z vysielačky sa ozýva ten istý ženský hlas, ktorý ohlasil haváriu na zbrojnici. Upresňuje polohu i fakt, že do seba narazili Ford Escort a krompašská sanitka. Po príchode na miesto vidíme, že išlo o čelnú zrážku. "Išiel som hore kopcom a dostal šmyk. Bola to stotina sekundy, nemohol som tomu zabrániť. Našťastie mám len poškriabanú ruku a trochu ma bolí chrbát," hovorí nám šofér rozbitého forda. Požiarnici pomáhajú pracovníkom záchrannej služby s vyprosťovaním ženy zo sanitky, ktorá doprevádzala manžela na operáciu. Prichádza polícia, no aj oni majú problém neprevrátiť sa na zľadovatelej vozovke. Medzitým sa rozprávam so zraneným šoférom sanitky. Paradoxne si pri náraze polámal nohy a cestu do Košíc absolvuje v inom záchrannom vozidle. Suma sumárum, k úrazu prišli traja ľudia, nejaké tie škrabance totiž utrpel aj muž, ktorý smeroval na operáciu. "Pred fordom išlo ešte jedno auto, ktoré okolo mňa v pohode prešlo. Ford, ale dostal šmyk, prešiel do protismeru a aj keď som robil všetko pre to, aby sa predišlo vzájomnému stretu, už sa nič učiniť nedalo," ešte sme ani nedorozprávali a už muža vyťahovali spoza volantu sanitky. Po zácharnnej akcii odtiahli muži v modrom autá nabok. Ešte im ležalo na srdci, aby niekto po odchode nevykradol opustenú sanitku. Slováci sú totižto národ, že všetko opustené rozoberú, čo keby sa náhodou niečo niekedy zišlo. Náhodne prechádzala okolo sanitka z toho istého okresu a tak ju zastavili. Vodič sľúbil, že prostredníctvom vysielačky upovedomí pracovníkov v garáži. Vraciame sa späť, klaksóny oddychujú.
Otvorili byt pre muža, ktorý ho "vybielil"
Po návrate si ani poriadne nesadneme a je hlásená ďaľšia akcia. Nejde o požiar, ale technický výjazd. Mladá rodina z Haviarskej ulice si totiž zabuchla dvere bytu. Tentokrát si sadáme do Formana a cestou k miestu rozoberáme podobné prípady.
"Stáva sa, že si ľudia zabuchnú byt a nevedia sa dostať dnu. Vieme to buď otvoriť, v krajnom prípade privoláme na pomoc rebrík. Ide o platenú službu. Cena sa pohybuje v rozmedzí od 200 do 500 korún. Ak pre nás príde majiteľ vlastným autom a privezie nás späť, účtujeme najnižšiu taxu. S otváraním bytov to nie je vždy jednoduché, stalo sa, že sme niekomu otvorili byt a ten ho následne vybielil. Manželia boli v rozvodovom konaní a manžel tvrdil, že stratil kľúče a náhradné sú zavesené na vešiačiku vedľa dverí. Skutočne tam boli a tak nebol dôvod pochybovať. Aj preto si už v podobných prípadoch zvykneme na pomoc zavolať políciu," opisal nám počas cesty peripetie s otváraním bytov Imrich Petrík.
Mladá žena nás čakala pred bránou. Požiarnici srandujú a jeden druhému hovorí. Zobral si sekeru? Keď to nepôjde otvoriť, tak ich rozbijeme a vy si aspoň kúpite nové - bezpečnostné. Dvere sa skutočne chvíľu nedarí otvoriť, a zásahová jednotka rozmýšľa, že privolá rebrík. Jeden z mužov schádza po schodoch k autu, aby ho zavolal, keď sa jeho kolegovi podarí otvoriť dvere. Práca sa skončila a smerujeme späť na zbrojnicu. Cestou nám muži opäť rozprávajú zážitky. "Nie je tomu tak dávno, čo sa jedno dievčatko utopilo v Hornáde. na Rybe skočilo do vody a mali sme informáciu, že leží na splave na betóne. Voda okolo nej kvôli silnému prúdu pretekala. Hrádzny však medzitým otvoril stavidlá a telo odplavilo do rozprúdených vôd. Už sme vedeli, že je zle, pretože ju hľadať v Hornáde nie je jednoduché. Vysielačkou sme upovedomili dispečing o tom čo sa stalo. Mŕtvola nám ušla z betónu, nešťastne formulovaná správa sa následne stala terčom narážok po našom návrate," dozvedáme sa i o humornejších formách, neraz tragickej práce. Len čo sme sa vrátili, volala, staršia pani z Krivej ulice. Mala podobný problém, ako žena pre ňou. Muži v modrých unoformách ho ale s prehľadom vyriešili.
Niečo z histórie
Nasledovala pracovná porada, kde veliteľ smeny rozdelil prácu jednotlivým chlapom. Nakoľko sú v radoch požiarníkov muži, ktorí sa vyznajú do mnohých remesiel, všetky opravy si robia sami. Či už sa jedná o klampiarstvo, zváranie, štelovanie motorov, opravu vodovodu, no dokážu urobiť i drobné murárske úkony. Máme chvíľu času a tak si sadáme u zástupcu veliteľa Mestského požiarneho zboru Zoltána Spatza. Ten nás uvádza do histórie tohto v poslednom čase prepotrebného zamesnania.
"O profesionálnej požiarnej ochrane sa v meste hovorí od roku 1872, kedy mesto vyčlenilo finančné prostriedky pre piatich profesionálnych požiarnikov. Požiarna zbrojnica sídlila na Kováčskej ulici č.9. Najväčšou starosťou vtedajšieho náčelníka boli preiestorové problémy, nakoľko sa neustále rozrastajúci požiarny zbor mal problém zmestiť do nie veľkého objektu. Hlavný veliteľ Rozsics a predseda Blanár využili svoj vplyv a presvedčili mešťanostu dra Pavla Nováka a neskoršie i jeho nástupcu dra Vladiníra Mutňanského, že záujem mesta vyžaduje, aby bola nová hasičská kasáreň čím skôr postavená. S realizáciou stavby sa začalo v roku 1926, práce sa skončili o dva roky neskôr. Dňa 21.júla 1928 sa všetci dobrovoľní a platení hasiči stretli v starej kasárni a spoločne tiahli v pochode do novej budovy. Na čele sprievodu išla hasičská kapela, za ňou kráčali hasiči a nasledovali motorové striekačky, prístrojové vozy a záchranné autá. V dnešných garážach na vtedajšej Majerskej ulice boli ustajnené kone, ktoré sa v zapriahnutých kočoch každých osem hodín vymieňali," povedal nám čosi o histórii Z. Spatz.
Ak by sme čerpali z historických análov určite najväčším požiarom čo sa týka rozsahu i niekdajšieho vnímania by bolo vyhorenie mesta 13. apríla 1556. Išlo o obrovský požiar pri ktorom ľahli popolom kostoly, kláštory, radnica, mestské brány, bašty i drevené časti vnútorného opevnenia mesta. V súčasnosti sa o pokojný život Košičanov stará 133 profesionálnych hasičov Mestského požiarneho zboru. Tí, keď lovia v pamäti, spomínajú prevažne veľký požiar Východoslovenských tlačiarní, či výbuch plničky propán - butánových fliaš v Haniske.
Sediacu v kresle ju vrazilo do pivnice
Vrásky i hrôzu na tvárach požiarnikov spôsobil i výbuch plynu na ulici Pokroku 21.12.1983. Pätnásťročnú študentku sediacu v kresle v byte jej rodičov vrazilo po výbuchu spolu s kreslom až po pivnice. Na ôsmom poschodí bloku vypadli panely a múry obklopovali obrovské plamene. Hasiči zachraňovali na šiestom poschodí asi osemdesiat ročnú pani, ktorá okrem svojho veku bola význačná i takmer stodesať kilogramami svojej váhy. "Ako ju zachrániť?" dávali si otázku požiarnici, prisunuli rebrík, no vyštverať ťažkú ženu na zábradlie nie je také jednoduché. Prisunuli teda stôl, ku ktorému položili stoličku, vedľa nej menšiu stoličku a postupne ženu vyložili hore. Muž stojaci na rebríku ju ledva udržal, keby sa bola prevalila tak obaja spadnú dole. Asi po piatich minútach času čo už bola na zemi, sa prekvapene opýtala "Odtiaľ som zliezla?"
Od roku 1991 stúpol počet výjazdov takmer o tisíc. Muži v modrom najčastejšie vyrážajú k haseniu vypaľovanej trávy, na druhom mieste sú kontajneri a nasleduje hasenie bytov. Len v minulom roku bolo celkovo usmrtených 35 ľudí zväčša však nájdených pri technických výjazdoch.
Falošné poplachy už nemajú šancu
Naša dvadsaťštyrihodinovka pokračuje ďalej. Požiarnici stále vykonávajú prácu v zbrojnici a my navštevujeme dispečing, kde je zabudovaný i centrálny pult ochrany. Vzhľadom na časté telefonáty ľudí, ktorí sa len zabávajú pracujú hasiči s novou technickou. Každý telefonát je zaznamenaný na kazetu a číslo z ktorého dotyčný volá sa zapisuje. "Najčastejšie k nám volajú z Luníka IX pričom neraz používajú vulgárne výrazy. Najviac telefonátov je z búdky na Krčméryho ulici číslo 2. Stávajú sa i prípady, že si z nás niekto robí erotickú linku, ba prípadne nás zavolá ako linku nádeje," povedala nám pracovníčka dispečingu Mária Vargová.
Fyzička musí byť
Popoludní nastal pre hasičov čas na fyzickú prípravu. Každý ju vykonáva po svojom, poniektorí navštívia posilňovňu, iní si zahrajú v neďalekej telocvični futbal. Tak tomu bolo i tentokrát. V zimnom období môžete stretnúť hasičov na dvore zbrojnice s hokejkami v ruke, no počas našej návštevy už nebol ľad natoľko kvalitný. Ihneď vedľa posilňovne sídli sklad protiplynovej techniky. Nachádzame tam plničku i kompresorovňu o ktoré sa stará Ladislav Peko. "Každý deň plním dýchacie prístroje či odskúšavam tesnosť plynových masiek."
Za otvorenie bytu pivko
O pol siedmej večer zazvonil na dispečingu telefón. Na Helsinskej ulici číslo 11 sa zasekla vo výťahu staršia žena. Napriek tomu, že susedia obvolali všetky havárijné služby nikde sa nedočkali pomoci a preto museli na miesto vyraziť požiarnici. Po príchode zisťujeme, že ide o výťah na fotobunku. K otvoreniu je potrebný trojhranný kľúč, ktorý však chlapi nemajú. Pomáhajú si kombinačkami no nejde to. Po chvíli sa traja poberajú do strojovne, kde však nachádzajú len akýsi elektronický pult. Nevadí, z auta vyťahujú špeciálny kľúč, s ktorým sa nakoniec podarí dvere výťahu otvoriť. Vystupuje z nich žena ktorá je šťastná, že ju po hodine dostal konečne niekto von. Vraciame sa teda späť, no nie na dlho. Američanka žijúca na Slovensku jeden rok si zabuchla byt. Ideme jej ho teda otvoriť čo sa požiarnikom zhruba po troch sekundách aj darí. Šťastná žena nechápe a ihneď vyberá z chladničky pivo. Požiarnici odmietajú, no my si s radosťou správne vychladené dávame. To sme ešte netušili, že sa už v noci nič neudeje. Radi by sme vyrazili aj k nejakému požiaru, veď urobiť reportáž z činnosti požiarnikov a nezažiť akciu kde vyčíňajú plamene, to je snáď na neuverenie. Žiaľ, nepodarilo sa. Nakoľko sme však robili tento článok na Valentína, povedali sme si, že zrejme v deň zaľúbených skôr zahoreli srdcia zaláskovaných dvojíc a červený kohút si dal radšej v tento deň pokoj. Na záver sa ešte pýtame, či niekedy zahorelo aj v požiarnej zbrojnici. "Nie, ale mali sme tu poplach. Kolega slúžiaci na vrátnici ráno po nočnej vyšiel na ulicu a videl valiace sa čierne mraky. Myslel si, že nám horí po zadkom a tak vyhlásil poplach. Potom sme si z neho robili dlhý čas srandu," povedal nám veliteľ smeny Mikuláš Varga. Do rána sa už nič neudialo a tak sme si aj pospali. Po budíčku o 6.00 hod. si dávame rannú kávu a prichádzame na odovzdanie služieb. Nastávajúca rozlúčka bola síce krátka, no o to vrelšia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
