predkladaných zákonov bude istotne novela Zákonníka práce (ZP) z dielne SDĽ. Podľa tohto návrhu, ktorý sa má v pléne NR SR prerokovávať práve dnes, by ľavicoví demokrati chceli vypustiť zo ZP možnosť vzniku pracovného pomeru dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti.
Poslancov SDĽ viedla k podaniu tejto novely podľa jej predkladateľa Ľubomíra Andrassyho predovšetkým skutočnosť, že v súčasnosti dochádza k obchádzaniu inštitútu pracovného pomeru, ktorý sa nahrádza práve týmito dohodami o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru. "Keďže zamestnanec nie je dohodou o vykonaní práce chránený v systéme dôchodkového, nemocenského či zdravotného poistenia, SDĽ má v prvom rade záujem touto novelou dať občanom väčšiu ochranu v pracovno-právnych otázkach. Celý legislatívny proces sa však len začína. Naši poslanci sú pri tom pripravení všetky pozitívne návrhy smerujúce k vylepšeniu Zákonníka práce a zabezpečeniu väčšej ochrany zamestnanca zapracovať do tejto novely," myslí si podpredseda SDĽ Ľ. Andrassy.
Zatiaľ u nás neexistujú presné údaje o tom, koľko ľudí pracuje na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti. Koalični partneri už boli informovaní o tomto návrhu, no v žiadnom prípade sa nedá povedať, žeby z jeho navrhovaného znenia boli veľmi nadšení, pričom to isté sa dá povedať aj o zástupcoch zamestnávateľských zväzov. Podľa experta KDH na sociálnu politiku Júliusa Brocku skomplikuje spomínaná novela život mnohým čestným ľuďom, ktorí si prácou na dohodu privyrábajú k slabému platu. Navyše by podľa neho bolo zrušenie práce na dohodu pri riešení problému nezamestanosti len kozmetickou úpravou.
Prenesenie možnosti zamestnávania na pracovný pomer na dobu určitú alebo pracovný pomer na čiastkový úväzok takisto ani podľa stanoviska SMER-u problém zamestnávania načierno neriešia. Proti tomuto návrhu sa dokonca postavili aj renomované agentúry na prieskum verejnej mienky, pretože väčšina ich anketárov je zamestnaná práve na základe takýchto dohôd. Po zrušení dôhod o vykonaní práce by sa totiž napr. prieskumy verejnej mienky výrazne predražili, pretože nateraz občasných anketárov by museli zamestnať, s čím by následne súvisela aj výplata minimálnej mzdy, odvody do fondov, diéty, stravné. Ak v súčasnosti stojí priemerný prieskum asi štvrť milióna, po spomínanej novele by stál viac
ako 1,5 milióna, čo si väčšina klientov nemôže dovoliť.
Podobný názor má aj šéf istého študentského brigádnického servisu, podľa ktorého je spomínaný zákon likvidačný, pretože pochybuje o tom, že by študentov niekto zamestnal na trvalý pracovný pomer...
Predstavitelia SDĽ však aj napriek týmto výhradám predpokladajú, žeby uvedená novela ZP po schválení mohla vstúpiť do platnosti už 1. júla 2000...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
