týrania zvierat podľa § 203 trestného zákona. Je to skutočne ojedinelý trestný čin v súdnej praxi, avšak dokazuje, že naše trestné právo je komplexné a postihuje aj nehumánne konanie voči zvieratám, ktoré sa vlastne nemôžu brániť. Navyše, o tom ružomberskom prípade musel v odvolávacom konaní na podnet dnes už právoplatne odsúdeného rozhodovať aj Krajský súd v Žiline.
Začalo to pred viac ako rokom. Nevedno, či Peter H. z Ružomberka dostal chuť na upečeného králika, alebo "vreckové suchoty" mu velili protizákonným spôsobom si zlepšiť svoj osobný finančný rozpočet predajom úbohých zvierat, povedzme na druhý deň v najbližšej krčme. Faktom dokonca zaznamenanom v súdnych análoch však ostane, že Peter sa vybral do jednej štvrte Ružomberka s rodinnou zástavbou. Preliezol drevený plot a išiel rovno ku klietkam s králikmi. Vôbec sa nenamáhal dvierka otvárať, ale jednoducho ich rozbil a vybral dvoch chovných králikov. S nemými zvieratami zaobchádzal rovnako, ako s neživými klietkami. Králikov surovo chytil za zadné nohy a udieral s nimi hlava-nehlava o všetko pevné, či bolo naokolo.
Mestským policajtom, ktorí dohliadali nad nočným pokojom v tmavých ružomberských uliciach, bol viac ako podozrivý muž kráčajúci o polnoci pustou ulicou s prehodenými kožušinami cez plece. Až neskôr prišli na to, že to neboli kožušiny, ale králiky. V momente, keď Peter zbadal mužov v uniformách, rýchlo si sadol na ukradnuté zvieratá. V tej chvíli ešte netušil, že len jeden králik na spôsobené zranenia okamžite skonal. Ten druhý napriek mnohopočetným zlomeninám, odreninám a pomliaždeninám, dokonca s vytečeným jedným okom prežil skutočne drastické zaobchádzanie. Utratiť ho musel až majiteľ, ktorý sa nemohol pozerať na bolesťou utrápené zviera.
Okresný súd v Ružomberku nakoniec rozhodol o tom, že Peter H. sa dopustil trestných činov krádeže podľa § 247, porušovania domovej slobody podľa § 238 a trestného činu týrania zvierat podľa § 203 Trestného zákona, za čo ho odsúdil na 10 mesiacov nepodmienečne. Keďže v minulosti, avšak v čase kratšom ako desať rokov bol právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy, pre výkon trestu ho zaradil do 2. nápravnovýchovnej skupiny. Peter H. bol však presvedčený, že za zabitie domácich zvierat predsa nemôže ísť do basy a tak sa odvolal. Mýlil sa, pretože krajský súd sa stotožnil s vyneseným rozsudkom. Aj podľa názoru vyššej súdnej inštancie senát ružomberského súdu konanie obžalovaného správne zhodnotil. Nespochybil vraj pri stanovení výšky trestu za síce nezvyčajné, ale jednoznačne protizákonné konanie človeka proti zvieraťu, ale ani pri zaradení do prísnejšej nápravnovýchovnej skupiny.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
