Napriek tomu, že rozhodnutie odvolávacieho súdu je vo svojej podstate konečné a nemenné, rozsudok tentokrát nadobudol právoplatnosť až po vyjadrení
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Generálnej prokuratúry. Dnes už právoplatne odsúdený totiž podal sťažnosť na porušenie zákona. Okrem toho bude zrejme mať L. K. na krku ešte občiansko-právnu žalobu za náhradu spôsobenej škody, ktorá vznikla rodičom chlapca pri financovaní jeho pohrebu.
Poďme však od začiatku. V takom prípade sa musíme vrátiť do horúceho augustového večera, kedy bola vozovka suchá, viditeľnosť priamo ideálna. Chybou azda bolo, že niektoré lampy verejného osvetlenia vraj nesvietili a mladí ľudia na ceste nemali na horských bicykloch predpísané osvetlenie, hoci zadné odrazky boli v poriadku. Konkrétne, jedna dievčina a dvaja mladíci sa v jeden letný augustový večer pred viac ako rokom a pol rozhodli povoziť na horských bicykloch po mestskej časti Ružomberka v Bielom Potoku. Domov všetci nedošli, jedného z nich doviezli už len v truhle. Na vine bol vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit, ktorý si za volant sadol pod vplyvom alkoholu.
Najprv sa zoznámme s verziou mladších, v porovnaní s oplechovaným autom slabších, zraniteľnejších... Z výpovedí oboch súrodencov, ktoré sa ani v detailoch neodlišovali, vyplýva, že dievčina išla po ceste ako prvá a za ňou ju na bicykloch nasledovali obaja mladíci. Nemohla preto vidieť, čo sa stalo. Počula len silný buchot a auto, ktoré okolo nej preletelo. Keď sa obzrela dozadu, už videla svojho brata, ako zastavil bicykel a utekal k Zdenkovi. Toho prudký náraz odhodil do priekopy. Auto zastalo poriadne ďaleko od tragického stretu s cyklistom. Keď pribehol vodič k miestu dopravnej nehody, tvrdil, že všetci traja išli po ceste vedľa seba a zrazený chlapec išiel prakticky pri stredovej čiare.
To už sa vlastne dostávame k výpovedi vodiča. Otvorene povedzme, že sa niekoľkokrát v rozhodujúcich detailoch zmenila a L. K. využil na hlavnom pojednávaní svoje právo a nevypovedal. Súd teda vychádzal z jeho vyjadrení, ktoré urobil v prípravnom konaní. Teda, súrodencom tvrdil, že jazdili vedľa seba, aj keď ich výpovede svedčili o niečom úplne inom, policajtom odpovedal na otázku, prečo zastavil až po 90 metroch od stretu s cyklistom vetou, že pôvodne predpokladal hodenie kameňa do jeho auta. Nakoniec prišiel s verziou, že zrazený cyklista náhle zmenil smer jazdy smerom doľava a on už nemohol stretu zabrániť.
Ešteže nemal alternatívne vyjadrenia voči požívaniu alkoholických nápojov pred jazdou. Priznal, že vypil asi 0,5 l vína, avšak nemal pocit, že je opitý. V krvi mu však približne po 45 minútach od dopravnej nehody namerali v krvi 1, 46 promile alkoholu.
Mladý cyklista Zdenko utrpel pri dopravnej nehode mnohopočetné odreniny na viacerých častiach tela, zlomeninu 3. a 5. krčného stavca, opuch mozgu spojený s krvácaním, poranenie podhrudnice a hrudníka. Viaceré zranenia neboli zlučiteľné so životom a mladý muž napriek intenzívnej lekárskej starostlivosti na závažné poranenia o necelé tri hodiny v nemocnici skonal.
Odsúdený v právnickej reči druhému hoci z nedbanlivosti spôsobil smrť a tento čin vykonal v stave ovplyvnenom návykovou látkou, teda po požití alkoholických nápojov. Podľa rozhodnutia Okresného súdu v Ružomberku sa teda dopustil trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224, ods. 1, 2 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201, písm. d Trestného zákona. Na základe toho ho odsúdil k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do 1. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň vyslovil aj zákaz vedenia motorových vozidiel po dobu 3 rokov.
S týmto rozsudkom nebol spokojný obžalovaný, ale ani prokurátor. Obaja sa odvolali. Obžalovaný tvrdí, že viditeľnosť bola dobrá, minimálne 2 cyklistov videl zo vzdialenosti približne 100 metrov jazdiť vedľa seba a preto znížil rýchlosť. Cyklisti išli pri pravej krajnici. Keď však bol asi 5 m za nimi, cyklista jazdiaci vľavo náhle zmenil smer jazdy a on ako vodič nemohol nič robiť. Bol v šoku a preto zastavil až po určitej chvíli.
Prokurátor sa odvolal preto, lebo sa mu zdala výška trestu za smrť mladého človeka prinízka, podľa jeho názoru nebolo prijateľné ani obdobie, počas ktorého nesmie L. K. po odpykaní si trestu odňatia slobody sadnúť si za volant. Veď dopravnou nehodou vznikol nenapraviteľný následok smrťou mladého človeka, navyše tento čin bol spáchaný v značnom stupni opilosti vodiča, ktorý je vinníkom havárie. Pri spracovávaní odvolania vychádzal prokurátor aj z posudku spracovaného znalcom z odboru dopravy.
Ten potvrdil, že technický stav vozidla nebol na príčine stretu vozidla s bicyklom. Dopravná nehoda nastala vo chvíli, keď os jazdy bicykla bola totožná s osou smeru jazdy motorového vozidla. Variant, že cyklista náhle zmenil smer jazdy 5 m pred vozidlom je nepravdepodobný. Ak by došlo k takému konaniu mladíka, muselo by to byť z pohľadu motorového vozidla zo vzdialenosti minimálne 23, 7 m, aby chlapec stihol vyrovnať svoj bicykel po vybočení. S najväčšou pravdepodobnosťou k dopravnej nehode došlo tak, že bicyklista sa pohyboval približne 1 m od krajnej vodiacej bielej čiary, pričom vozidlo do neho narazilo zozadu. Na príčine bola oneskorená reakcia vodiča na cyklistu.
Krajský súd v Žiline po prehodnotení dostupných dôkazových materiálov odvolanie obžalovaného ako neopodstatnené zamietol, no akceptoval odvolanie prokurátora. Prvostupňový rozsudok zrušil a obžalovaného L. K. pri nezmenenom výroku o vine odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody na 15 mesiacov so zaradením do 1. nápravnovýchovnej skupiny. Zvýšil tiež obdobie zakazujúce mu viesť motorové vozidlá na 40 mesiacov.