stravovacích návykov Francúzov. Aspoň 10 rokov, niekedy aj viac, treba, aby bolo možné potvrdiť skutočné zmeny v oblasti stravovacích návykov.
Vo Francúzsku vyšla nedávno publikácia Marketing Book, v ktorej Babette Leforestierová, odborníčka na spotrebu v skupine Sofres-Secodip, analyzuje tendencie v oblasti spotreby vo Francúzsku. Francúzi stále hovoria, že sa držia tradičnej kulinárie, tendencie však hovoria o niečom inom, uvádza denník Le Figaro.
V oblasti stravovania sa vo Francúzsku od 60.-70. rokov prejavujú tri hlavné tendencie: praktickosť, vytrácanie sa výrazných chuťových vlastností pokrmov a potreba spájať zdravotnú stránku pokrmu s potešením z jeho konzumovania.
Praktickosť sa prejavuje v tom, aby sa pokrm dal pripraviť rýchlo a ľahko. Výrazné zvýšenie predaja zmrazených potravín, polotovarov alebo hotových pokrmov, je názorným znakom novej stravovacej tendencie Francúzov. Ľudia čoraz menej času trávia pri sporáku. Oveľa viac využívajú mrazené potraviny na prípravu jedál. Kým v roku 1960 spotreboval jeden Francúz za rok dva kilogramy mrazených potravín, teraz sa na osobu a rok v krajine spotrebuje vyše 30 kilogramov mrazených potravín. Praktickosť sa prejavuje napríklad aj v predaji ovocia. Dnes už napríklad hrušky sú menej žiadaný tovar, lebo v zrelom stave sú veľmi šťavnaté, čo pri jedení nie je vždy "pohodlné". Preto zákazníci uprednostňujú jablká, banány či pomaranče.
Rýchlosť, jednoduchosť a pohodlie pri otváraní vyžadujú zákazníci a výrobcovia ponúkajú aj pri iných druhov obalov - napríklad pri ovocných šťavách, alebo konzervách. Otváraky na ne sú už predmetmi minulosti.
"Vyradenie" výrazných chutí z pokrmov je prejavom straty tradičných vidieckych pokrmov. Každú novú generáciu Francúzov od detstva chovali potravinami s miernymi chuťami: chlieb s maslom nahradili sladké keksy a v čokoláde máčané tyčinky, natieracie tavené syry prišli namiesto syrov typu camambert, gruyere, hamburgery vytlačili do zabudnutia mnohé iné tradičnejšie jedlá. Platí to aj o nápojoch. Táto tendencia sa najmenej prejavuje vo vekovej hranici 40-45-ročných. Ale aj tí konzumujú menej slané, menej korenené a koreninami menej dochutené jedlá v porovnaní s minulosťou.
Treťou výraznou tendenciou je úsilie zdravo jesť. Prejavuje sa zvýšenou spotrebou mliečnych výrobkov, najmä odtučnených, ďalej spotrebou cereálií a zvýšenou spotrebou minerálnych vôd. S mastnými jedlami je koniec. Paradoxne však túžba po zdravom stravovaní vo Francúzsku nevyvolala zvýšenú kúpu biopotravín. Francúzi sú voči biologickým potravinám rezervovaní.
Podstatná väčšina Francúzov hovorí, že dobrá kuchyňa je pre nich dôležitá. Realita však hovorí, že konzumujú viac mrazených pokrmov, rozmanitosť sa zužuje a menej času strávia pri stole, uzatvára Le Figaro.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
