Trebišov.
"Ešte 1O5 domov nie je v našej obci napojených na vodovod a sú odkázaní na zásobovanie vodou zo studní. Zvyšná časť obce je napojená na skupinový vodovod Boťany. Opakované ekologické havárie na Tise znemožňujú viacerým rodinám - i tým, kde majú malé deti, používať vodu z vlastných studní. Niektorí to riešia tak, že si po vodu chodia do susedov, tento stav však nemôže trvať dlho. Uvítali by sme, keby postihnutí občania dostali úver, či inú formu pomoci od štátu, aby mohli tiež vyriešiť napojenie na vodovod. Výsledky vyšetrení vody po novom zamorení ťažkými kovmi zatiaľ nemáme," povedal včera Korzáru Jozef Kopasz, starosta obce Veľké Trakany.
Otázka zásobovania vodou obyvateľov tých domov, ktoré zatiaľ nie sú napojené na vodovod, je vážnou, žiaľ, nie jedinou starosťou ľudí v tejto obci na brehu ťažko skúšanej rieky Tisa. Mnohí občania dediny, v ktorej žije 1260 obyvateľov, majú svoje pozemky na miestach, ktoré zaplavila súčasná povodeň.
"My vieme, že s povodňami u nás treba počítať - veľké vody v rieke u nás nie sú zriedkavosťou. Často sú zaplavené aj polia medzi hrádzami. Teraz je však veľmi znepokojujúce, či po zamorení bude v budúcnosti vôbec možné našu pôdu využívať. U nás pritom máme 8 roľníkov, ktorí majú po 100-120 hektárov. Aj keď nie všetky ich ohrozuje voda z Tisy, mnohí sa dnes obávajú o svoju existenciu a budúcnosť. U nás sa doteraz veľmi dobre darilo obilovinám, ktorú naši pestovatelia predávali. Kyanidy a ťažké kovy však mohli kvalitu pôdy natrvalo poznamenať a i znehodnotiť. Pritom, už v jeseni niektorí súkromne hospodáriaci roľníci zasiali na svojich poliach obiloviny a kukuricu, celkove na ploche okolo 8O hektárov," povedal starosta Kopasz, ktorý sám má momentálne pod vodou asi dva hektáre svojej poľnohospodárskej pôdy, kam však v jeseni nestihol nič zasiať.
Ľudia z Veľkých Trakan sú po opakovanej, v tomto roku už tretej pohrome v Tise, ku ktorej došlo v tomto týždni, veľmi pesimistickí. Ani tí, ktorí majú polia od Tisy vo väčšej vzdialenosti, nevedia, ako sa prejaví nevylúčiteľná kontaminácia spodných vôd na kvalite pôdy v budúcnosti. S rybármi na juhu Zemplína nie je od začiatku februára vôbec žiadna reč. Tí, ktorí dúfali, že v povodí hornej Tisy nejaké ryby po kyanidovej vlne prežili a dostanú sa po rieke i nižšie, už vedia, že ťažké kovy vo vode priniesli dlhodobo úplný koniec rybolovu. Pritom, aj náš úsek Tisy bol medzi rybármi známy ako miesto, kde bolo možné často sa tešiť aj z kapitálnych úlovkov. Ľudia na juhu Zemplína smutne konštatujú, že jedy a ťažké kovy v Tise existenčne ohrozili aj občanov Slovenska. Iba prednedávnom sa tu, na málo známych, znalcami však už dávnejšie veľmi obľúbených, jemných pieskových plážach na brehoch Tisy, začala živšie rozvíjať turistika. Na výletoch počas pobytov na Zemplínskej šírave a Domaši tieto miesta objavili už i návštevníci z Česka. Dnes je zrejmé - juhozemplínskym rybárom a začínajúcim skromným podnikateľom v cestovnom ruchu sa povodí zrejme presne tak, ako ich kolegom v susednom Maďarsku. Prinajmenej v tomto roku nepríde k Tise ani noha a nepredajú ani šupinu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
