Marcela GÁLOVÁ & Peter FURMANÍK

Vaše listy a korešpodenčné lístky, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila záujem aj v osemnástom kole. Najprv si však pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Dal sa uprosiť, ale musela ho ukojiť inak," sme priniesli príbeh mladej dievčiny, ktorú prepadol 29-ročný násilník.

Bol studený novembrový večer, keď sa v jednom z prešovských panelákov stretla pred dverami výťahu s vtedy ešte neznámym mužom. Nič netušiac nastúpila do výťahu, ale už o pár sekúnd po tom, čo kabínka začala stúpať hore, zistila, že urobila chybu...

"Kopal ma do nohy a udrel po hlave. Na medziposchodí výťah zastavil a prikázal mi, aby som sa vyzliekla. Odmietla som to urobiť a preto ma viackrát udrel rukou do hlavy. Nútil ma k súloži... Prosila som ho, aby mi dal pokoj, lebo som ešte s nikým nič nemala," takto slečna Valentína opisovala pred vyšetrovateľom svoj hororový zážitok. Ako dodala, o tom, či je naozaj pohlavne neskúsená, sa násilník presvedčil prstom...

Z výpovede muža, ktorého policajti neskôr zadržali, vyplynulo, že sa s neznámou dievčinou, s ktorou sa viezol vo výťahu, naozaj chcel pomilovať. Keď však zistil, že má do činenia s pannou, zmenil taktiku. "Prikázal som jej, aby ma ukojila inak, teda ústami. Vzpierala sa, nechcela to urobiť, preto som ju párkrát udrel, to priznávam, a údermi som ju nakoniec k tomu donútil," popísal ´milostný akt´ vo výťahu 29-ročný Róbert.

"Bol to pre mňa hrozný šok, bola som vyvedená z miery. Prejavilo sa to na mojej psychike, dlhší čas som mala problémy," posťažovala sa pred vyšetrovateľom Valentína. Násilníka prokurátor obžaloval z toho, že dievčinu "násilím nútil, aby sa vyzliekla a ukojila ho ústami, pričom celé jeho konanie smerovalo k pohlavnému styku, avšak dobrovoľne od neho upustil, keď zistil, že ide o pannu". Tým podľa prokurátora trestnosť pokusu o znásilnenie zanikla a prípad treba kvalifikovať ako iný trestný čin. K slovu sa dostal aj znalec z odboru sexuológie, ktorý u neho nezistil sexuálnu úchylku.

Príbeh sme úmyselne neukončili. Jeho "pointu" ste totiž mali dotvoriť vy, vážení čitatelia. Mali ste nám napísať, ako podľa vás Róbert dopadol na súde, či ho uznal súd vinným a ak áno, z akého trestného činu. A zároveň sme vás žiadali, aby ste uviedli, ako by ste v tomto prípade rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár. Ako a prečo?

Dostali sme od vás 107 odpovedí, z ktorých len 56 bolo správnych. Presnejšie povedané, išlo o tie, v ktorých ste uviedli, že protagonistu príbehu súd uznal vinným z vydierania. Skutkovej podstaty tohoto trestného činu sa podľa Trestného zákona dopustí ten, "kto iného násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel". Protagonista príbehu si za vydieranie vyslúžil od súdu 3 roky odňatia slobody, teda trest na samej hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Vo vašich odpovediach sa okrem vydierania vyskytovali všakovaké trestné činy, také, ktoré sú uvedené v Trestnom zákone, ale aj také, ktoré náš právny poriadok nepozná. Napríklad trestný čin poníženia a zneuctenia ženy.

VŠETCI ŽIJEME V NEZDRAVOM PROSTREDÍ

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Pavol KOVALÍK z Košíc: "Paragrafy nie sú mojou doménou, ale baví ma vaša hra dotvoriť príbeh podľa svojho názoru. Ak Róbert nie je zo sexuologického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, tak si potom Valentínu pomýlil s Monikou a prepadol ho Clintonov syndróm. Róbert bol asi nesolventný, lebo je dosť organizácií, kde mu to urobia odborne, a nie vo výťahu." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Je to neuveriteľné, ale podobné hororové prípady ako ten, čo ste uviedli, sú, žiaľ, na dennom poriadku... Ešte dobre, že poškodená dopadla bez ujmy na zdraví! Podľa môjho názoru súd uznal Róberta vinným z trestného činu vydierania, nakoľko násilím a pod hrozbou násilia nútil poškodenú, aby niečo konala proti svojej vôli... Z takéhoto konania mužov majú postihnuté ženy psychickú traumu až do smrti a neverím, že odsúdením páchateľa na to zabudnú. Zistila som a veľmi ma mrzí, že tresty sú naozaj nízke. Som presvedčená, že keby ženy mali väčšie zastúpenie v parlamente, určite by presadili zákon o zvýšení trestu, hoci ani to by páchateľov neodradilo od podobného trestného činu. Ženy sú totiž slabo chránené pred delikventmi."

Dana GURBAĽOVÁ z Bohdanoviec: "Mám 16 rokov, no viem, že keby mne sa stalo niečo také ako slečne Valentíne, asi by som sa psychicky zrútila. Je dobré, že sa ozvala a nenechala toho muža s nečistým svedomím spokojne spávať. Môj názor je taký, že ak sa ma niekto čo len dotkne a mne to nie je príjemné, môžem to považovať za sexuálne obťažovanie. Nehovoriac o tom, že by ma nútil ukájať jeho chúťky ústami..." Ján BOČKAY z Košíc: "Podľa môjho názoru súd uznal Róberta vinným z trestného činu obmedzovania osobnej slobody, príp. z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Ja by som postupoval rovnako."

Anna BRIXOVÁ z Kúpeľov Štós: "Podľa mojej mienky sa delikvent dopustil týchto trestných činov: porušovanie osobnej slobody, ublíženie na tele, poníženie a zneuctenie ženy a psychické týranie. Slovom, brutálny čin ohrozenie zdravia ženy (psychické i telesné)... Nenachádzam slová... Myslím na svoje deti, nevesty, vnúčatá a všetkých, ktorí žijeme v tomto nezdravom prostredí, kde nevládnu vysoké morálne hodnoty kresťanskej kultúry. Dokedy sa ešte budeme báť chodiť po našich uliciach, vchodoch do blokov, vo výťahoch, v nemocniciach a podobne?!! Urobí sa náprava, aby sme sa nebáli o svoje deti, vnúčatá, aj o seba samých?! Tipujem a verím, že sudca spravodlivo odsúdil páchateľa prísnym trestom a že vinník sa konečne poučí." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd uznal Róberta vinným z trestného činu vydierania, ja by som mu však uložila aj trest za obmedzovanie osobnej slobody, a to v tretej nápravnovýchovnej skupine. Tiež by som podrobnejšie skúmala pokus o znásilnenie podľa mňa k pokusu došlo. A hoci páchateľ od znásilnenia upustil, pokus sa stal." Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Súd uznal obžalovaného z trestného činu násilia voči jednotlivcovi. Myslím si, že mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko to nebol žiadny baránok, veď to nebol jeho prvý delikt... Valentínu bitkou prinútil, aby vyhovela jeho chúťkam. Nešlo však o klasickú súlož, o klasické znásilnenie, a preto v tomto prípade došlo naplneniu skutkovej podstaty trestného činu násilia voči jednotlivcovi."

Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Róbertov čin súd aspoň podľa mňa kvalifikoval ako pokus o znásilnenie a donútenie k sexuálnym službám a vymeral mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Valentína nebola jediným objektom Róbertovho "vykoľajenia", keďže bol už predtým päťkrát súdne trestaný... Narušil jej psychiku z otrasu sa bude dlho spamätávať, pričom jej i telesne ubližoval."

Milan ZÁVODNÍK zo Svinice: "Obžalovaný sa už v minulosti dopustil viacerých trestných činov. Nepoučil sa však z tých predchádzajúcich, hoci vedel, čo ho čaká, ak sa dopustí ďalšieho... Aj tentoraz ho súd určite odsúdil. Ak nie za pokus znásilnenia, tak za sexuálne obťažovanie. Ja by som mu ešte pripočítal trestný čin ublíženia na zdraví a obmedzovanie osobnej slobody."

Jaroslav KUCIK zo Sečoviec: "Konanie Róberta nie je len nemorálne, ale aj trestuhodné. Jednak tým, že chcel zasahovať do sexuálneho života nevinného dievčaťa, ale ho aj fyzicky hrubým spôsobom napadol... To, čo od nej požadoval zanechá v nej do konca života psychický otras. Nehovoriac už o jej ďalšom vzťahu k druhému pohlaviu... Róbert sa dopustil trestného činu vydierania."

Vladimír MERTINKO z Košíc: "Čo všetko musela Valentína prežiť! Prejavilo sa to na jej psychike a dlhší čas mala problémy... Róbertovi by som vymeral prísny trest za podlý čin, ktorý spáchal. Najmenej 5 až 8 rokov..."

Ľuboslav LEŠČÁK z Lipan: "Keď už prokurátor ustúpil od pôvodného zámeru (a asi správne), obvinil Róberta z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti a súd ho musel uznať vinným napríklad z vydierania (hrozba násilia, bitka, kopance...) Môj názor? Nuž, pointa sa týka poškodenej. Vtiahnuť sa do výťahu za neznámym mužom a namiesto toho, aby vystúpila na najbližšom poschodí, zdieľa s ním spoločnú kabínu to všetko ma núti na myšlienku, že si to možno sama naplánovala... Vyšetrovateľovi povedala: ´Dlhší čas som mala problémy...´ Asi sa chcela zbaviť panenstva..."

Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Aj prísny trest je dosť málo, ak berieme ohľad na ženu, ktorá prežila šok, ktorý ju môže traumatizovať po celý život." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Päťkrát súdne trestaný Róbert podľa mňa ani teraz neodišiel zo súdu bez trestu. Také trestné činy ako kopanie do nôh, viaceré údery rukou do hlavy a gynekologické "vyšetrenie" prstom, obmedzovanie osobnej slobody a napokon orálny sex - to všetko mu súd spočítal a vymeral mu ostrý trest." Eva KAČALKOVÁ z Košíc: "Prípadov, aký sa odohral vo výťahu na jednom z prešovských sídlisk, je dnes veľa. Páchatelia si zaslúžia prísny trest. V tomto konkrétnom prípade aspoň podľa môjho názoru išlo o trestný čin vydierania a nie o pokus znásilnenia. Ale aj tak si myslím, že hlavný aktér príbehu by nemal obísť naľahko. Najmä ak je z kontextu zrejmé, že už predtým bol päťkrát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť."

Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Uvedený vek Róberta (29 rokov) už predurčuje, aby si partnerku na ukojenie hľadal iným spôsobom... Súd by ho mal uznať vinným za demoralizovanie výchovy tým, že nútil k pohlavnému styku a pritom navyše aj použil donucovaciu metódu údermi... K prípadu ešte dodávam: Mal by sa dievčine aj verejne ospravedlniť. V opačnom prípade by ho orgány činné v trestnom konaní mali k tomu donútiť!"

Evička JANČANSKÁ z Košíc: "Pre podlý a hnusný čin súd uznal protagonistu príbehu vinným z trestného činu obmedzovania osobnej slobody a sexuálneho obťažovania, ako aj z fyzického napadnutia. Čo musela tá chudera prežívať pri tom nemravníkovi! Aký to bol pre ňu hrozný šok! Koľko strachu musela prežiť, keď ju nútil na také strašné a pritom veľmi hnusné veci a keďže bola pri tom všetkom ešte aj panna, čo je dnes už ojedinelé a veľmi vzácne. To všetko sa prejavilo na jej zdravotnom stave, na psychike..."

Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Prokurátor upustil od pokusu trestného činu znásilnenia, lebo Róbert od toho dobrovoľne ustúpil a trestný čin nedokonal. Vzápätí si však pod nátlakom (údery rukou, kopance) vynútil náhradné ukojenie, čím sa dopustil vydierania."

OSEMNÁSTY SÚŤAŽNÝ PRÍBEH

"Rozvodom sa problémy nekončia. Ba práve naopak začínajú..." týmto zaužívaným klišé zvykne jeden známy vychodoslovenský advokát osvetľovať všetko, čo čaká tých, ktorí sa chcú rozviesť. V každom klišé je zrnko pravdy. Aj v tomto... V plnej miere sa to týka aj Tibora a Márie, ktorých manželstvo po šiestich rokoch búrlivého spolužitia skončilo rozhodnutím súdu. "Súd manželstvo rozvádza, pretože prestalo plniť svoje spoločenské funkcie..." Márii dodnes znejú v ušiach slová, ktoré si svojho času s úľavou vypočula z úst ženy v talári. Ale ten advokát mal predsa len pravdu. Problémy nastali až potom... A nešlo ani o bývanie. Tibor si sám pobalil veci a bol pokoj. Lenže malý Lukáš, v ktorom sa videl, bol aj jeho a nijako sa ho nemienil vzdať. Súd napokon vyhovel jeho návrhu a styk otca s dieťaťom určil tak, že každú druhú sobotu v čase od ôsmej do osemnástej hodiny jeho jediný syn patril iba jemu. A v záujme objektívnej pravdy treba povedať, že sa v určené dni o neho riadne staral. Kupoval mu hračky, chodieval s ním na kolotoč, pozýval ho do cukrárne... A v tie dni ani len nepomyslel na pohárik na príčinu a zdroj takmer všetkých problémov v jeho živote, ktoré napokon viedli aj k rozvratu jeho manželstva s Máriou.

Časom sa zoznámil s Margitou. Bolo to už takmer rok po rozvode a malému Lukáškovi do siedmych narodenín chýbalo pár týždňov. Tibor sa s Margitou stretol raz, dvakrát, hrdo jej rozprával o svojom synovi a raz v piatok popoludní sa rozhodol, že jej ho predstaví. Aspoň bude mať dôvod zájsť k nej na návštevu. "Tá bude vyvaľovať oči!" pomyslel si, keď si predstavil ako s kyticou kvetov zazvonia pri jej dverách dvaja chlapi. Nebolo by na tom všetkom nič zlé, keby... Keby Tibor nebol mal v to piatkové popoludnie "riadne ľapnuté" a práve alkohol bol impulzom, ktorý ho hnal k tomu ísť za Margitou a pochváliť sa jej svojím Lukáškom... A keby deň, v ktorý mal vyhradený na styk s dieťaťom bol piatok. Lenže rozhodnutie súdu znelo "sobota", čo napokon všetci traja po celý rok dodržiavali...

Toľko sme si považovali za povinnosť uviesť na vysvetlenie, aby bolo jasné, čo a ako. V inkriminovaný piatkový podvečer, bolo to koncom septembra, kedy sa už zavčasu stmievalo, sa Tibor vybral po svojho syna. Ručičky hodín ukazovali štvrť na šesť. Zazvonil a Mária zostala vyvalená. Nečakala ho... Dala mu to aj patrične najavo. "Po prvé, Lukáš si píše domácu úlohu, je vo svojej izbe, nebudem ho vyrušovať, keď si dopíše úlohu, navečeria sa, okúpe a pôjde spať. Po druhé, dnes je piatok, nie sobota! Zajtra ráno, keď prídeš, budeš ho mať o ôsmej pripraveného, naraňajkovaného, oblečeného... A po tretie, si opitý a opitému ti Lukáška nikdy nedám! A po štvrté, ďakujem za návštevu a teraz odpáľ!"

Tiborovi, ako sám neskôr povedal pri vyšetrovaní, po týchto ostrých slovách "stúpol adrenalín v krvi". Ale pravdou je to, že alkohol mu diktoval, čo má robiť. Rozohnal sa a svojej exmanželke zasadil úder do tváre. Vykríkla od bolesti a oboma rukami si chytila krvácajúci nos a pery. Vtom sa zabuchli dvere, na ktorých sa miesto kľučky škrela guľa. Bola ako v pasci nemohla vbehnúť dnu a chrániť sa pred násilníkom. "Je to môj syn, mám na neho právo! Mám na neho právo!" reval Tibor a s každým slovom, ktoré vykríkol, uštedril trasúcej sa Márii ďalší a ďalší úder. Spadla na zem... Potom už nasledovali kopance. Zväčša do tváre.

Mária revala od bolesti, kričala o pomoc. "Nestarajme sa do toho, drahá!" hovoril v tom čase sused svojej manželke a prikázal jej, aby sa čím skôr chystala, lebo keď jej to pôjde tak pomaly, nestihnú prísť načas do divadla. Keď o štvrť na sedem konečne vyrazili, prekročili ženu, nehybne ležiacu uprostred chodby, dobre vyzerajúci muž povedal svojej dobre vyzerajúcej manželke: "Hovoril som ti drahá, aby sme sa do toho nestarali! Ponáhľajme sa, už nás čakajú. Daj pozor, aby si sa nezašpinila od krvi... Nieže si zakrvavíš topánku..." Len o niečo neskôr muž, ktorý býval na najvyššom poschodí, odroň, pijan a povaľač, ktorého nikto za nič nemal, sa ujal bezvládne ležiacej susedy.

Mária, o tom, čo sa stalo, neskôr pred vyšetrovateľom vypovedala takto: "Cítila som len akési búchanie do hlavy, údery, kopance, tmelo sa mi pred očami, potom sa už nepamätám na nič... Zrejme som bola v bezvedomí... Zrazu som si uvedomila, že ma niekto drží za ruku. Potom som začula hlas neznámeho muža. Hovoril mi čosi také ako ´Pani suseda, stalo sa vám niečo?´ A z diaľky, akoby z neuveriteľnej hliadky, myslela som, že z druhého sveta, prichádzal ku mne tlmený detský plač... Až po chvíli, až po hodnej chvíli som si uvedomila, že to spoza dverí nášho bytu preniká úpenlivý plač môjho jediného synčeka, môjho Lukáška. A to ma potom postavilo na nohy. Pomohol mi sused, odprevadil ma... Potom som išla do nemocnice. O Lukáška sa po celý ten čas starali moji rodičia..."

Vyšetrovateľ vzniesol voči Tiborovi obvinenie z trestného činu vraždy v štádiu pokusu a začalo sa rozsiahle vyšetrovanie. Na základe jeho výsledkov podal prokurátor na súd obžalobu, podľa ktorej sa Tibor "dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo." Hlavný protagonista príbehu pred súdom nepopieral: "Dostal som nervy z toho, že mi nechcela dať Lukáška a že mi vykrikovala, že som opitý. Neboli sme v tom čase už manželmi, nemala mi čo vyčítať... Na druhej strane priznávam, že som mal prísť až v sobotu ráno, ale mohli sme sa dohodnúť. Keby bola mala snahu, boli by sme sa dohodli... Ale ona nemala... Ona nikdy nemala, on mi vždy len chcela diktovať! Aj preto naše manželstvo dopadlo tak, ako dopadlo!" K samotnému skutku obžalovaný uviedol toto: "Vyprovokovala ma, tak som jej jednu privaril. Výskala a chcela ma biť, tak som jej ešte jednu dve priložil. Možno tri... Spadla na zem, ale ja som ju nezvalil, ani neskopol, sama spadla na zem a pritom si musela udrieť hlavu o betón. Je pravda, že som do nej, keď ležala, aj kopol, ale nie tak silno a zúrivo, ako to ona popisuje... nechcel som ju zabiť, nemal som v úmysle pripraviť ju o život, ba ani len spôsobiť vážnejšie zranenia, len som ju zo samej zlosti zbil."

Súd vypočul viacerých svedkov, medziiným aj manželov K., ktorí potvrdili, že sa v ten večer ponáhľali na premiéru: "Nechceli sme sa do prípadu zamočiť, mali sme na sebe čisté slávnostné šaty." Podľa súdnych znalcov, zranenia, ktoré Mária utrpela, boli strednej až ťažkej intenzity, bezprostredne však neohrozovali jej život...

Ani tento príbeh sme úmyselne neukončili. Jeho "pointu" máte dopísať práve vy, vážení čitatelia. Čo si myslíte, ako dopadol Tibor na súde? Uznal ho súd vinným a ak áno, z akého trestného činu? Prezradíme len toľko, že súd kvalifikoval jeho čin inak obžaloba. A propos, ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár? Ako a prečo?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate o týždeň, kedy prinesieme štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v redakciách v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji.

A teraz pozor! Značnú časť odpovedí dostávame po uzávierke, preto sme sa rozhodli posunúť termín, dokedy nám môžete napísať. Bude to vždy štvrtok nasledujúceho týždňa, v tomto prípade teda očakávame vaše odpovede do 30. apríla.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.