stratégiu, ktorej súčasťou je i kalkulácia následkov. Dnes je zrejmé, že nepremysleli zhola nič. Košovana hrdinsky odvalili a... vypustili z vreca driemajúcich démonov.
Rozzúrenej SDĽ vložili do rúk kartu, ktorú by samoiniciatívne nezdvihla. Tou je zmena skupenstva SDK oproti času, keď s ňou uzatvárali koaličnú dohodu. Takže Andrassy volá po rozhovoroch s "reálnymi politickými partnermi", keďže pod vysokým napätím z elektrární sa mu zrazu rozsvietilo v lebke - "SDK neexistuje". A nielen to. Vysoko nad pôvodné predstavy sa naplnilo, čo sme už deň po exekúcii predvídali: SDĽ si vyložila odvolanie Košovana ako spochybnenie všetkých politických nominácií. Nad predstavy preto, lebo protiúder by sa mal logicky zastaviť kdesi pri ďalších štátnych podnikoch či štátnych tajomníkoch (k čomu tiež došlo). Oni ale explicitne "nevylúčili" ani "obsadenie postu premiéra". A to je sila, ktorá svedčí najmä o slabosti partnera.
Tá ale nie je dostatočná na realizáciu hrozby, stačí iba na postrašenie. Už z následných vyjadrení predstaviteľov SDĽ sa dá odčítať, že ani oni celkom neodhadli následky, ktoré túžba "otvoriť koaličnú dohodu" vyvolá. Postkomunisti sa totiž svojou často bezohľadnou mocenskou politikou pričinili o to, že SOP a celkom jednoznačne SMK si väčšmi zakladajú na vzťahoch s Dzurindovou frakciou SDK než s SDĽ. Podľa toho vypálili aj ich reakcie. Bugár i Hamžík celkom jednomyseľne preferujú nič "neotvárať". Dá sa povedať, že so svojou iniciatívou zostáva SDĽ úplne osamotená.
Dzurindovi preto zatiaľ bezprostredná pohroma nehrozí. Aj keď má pozíciu nesmierne vratkú už pol roka, v priestore SDK(U)-KDH-DS-DU-SMK-SOP zostáva stále najvyšším spoločným menovateľom. Toto vie aj SDĽ. A kedže sama sa pripravila o vnútrokoaličných spojencov, ani "potupa Košovanom" nespustí pohyby, na konci ktorých by bolo mocenské zhodnotenie faktu, že SDĽ má i bez Fica ešte 22 poslancov, kým politické zázemie premiéra - SDKU - sa zastaví na čísle 16. Politická realita je zatiaľ o tom, že SDĽ nedosiahne na post premiéra temer za žiadnych okolností. S jedinou veľmi teoretickou výnimkou - ak požiadavku postaví ako alternatívu odchodu z koalície. Ale tak ďaleko ešte azda nie sú.
Momentálne výkrik SDĽ takto celkom paradoxne pomáha najmä tým, ktorých sa ako partnerov štíti najviac - KDH a DS (a tiež zvyškom DU). Čarnogurský, Langoš a Budaj totiž už dva mesiace bezvýsledne zápasia s premiérom o inštitucionalizáciu SDKU v rámci klubu SDK ako šiestej frakcie. Od toho si v strednodobom horizonte tajne sľubujú (najmä KDH) revíziu pomerov vo vláde, kde má SDKU v osobe predsedu a šiestich ministrov absolútne nadrozmerné zastúpenie. A pokiaľ SDĽ doteraz svojimi postojmi v tomto zápase Dzurindu podopierala, po výrokoch o "neexistencii SDK" a vôli "rokovať s reálnymi stranami" sa jej pozícia radikálne otáča. KDH tento posun citlivo zaznamenalo, čo sa prejavilo okamžitou korekciou rétoriky. Prípadné zmeny vo vláde už Palko v reakcii na iniciatívu SDĽ úplne neodmietol (ako Čarnogurský x-krát doteraz), tému iba označil za "veľmi chúlostivú".
Pokiaľ teda ľavičiari vo svojom ťahu vydržia - a po razantných vyjadreniach im nič iného nezostáva - ako minimum sa dá prognózovať, že Košovan sa stane osudom nielen tandemu štátnych tajomníkov Sabol-Mihálek (ktorých odvolanie SDĽ explicitne požaduje), ale aj pre ministra dopravy Macejku. Ten je totiž "na rane" i kvôli silne medializovaným aféram okolo Slovenskej správy ciest, kde bol riaditeľom, keď sa tam (údajne) razili veľké tunely. Ak už teda Dzurinda bude nútený svoju frakciu zviditeľniť, dostáva aspoň šancu elegantne sa zbaviť ďalšieho zo "svojich" obľúbených ministrov. Našťastie - pokiaľ sa vyhlásenie protikorupčného programu nemá obrátiť do úplnej paródie, Macejko nemôže vo vláde už dlho zacláňať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
