chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
Je to už niekoľko rokov. Potreboval som rozprávať s bývalou futbalovou hviezdou Košíc Stanislavom Semanom, nuž som ho telefonicky zavolal. Prihlásil sa syn brankára Lokomotívy a pobral sa pre otca. Kým ten prišiel, debatu so mnou nečakane začal štvornohý člen rodiny Semanovcov. Tak zostra, hlasne a nečakane, že mi pero vypadlo z ruky. Až neskôr mi havkáča opísal olympijský víťaz z Moskvy, tretí z majstrovstiev Európy v Ríme, účastník svetového šampionátu 1982 v Španielsku a neviem, či sa to ešte nosí, ale aj zaslúžilý majster športu:
"Bobov príchod do rodiny sa viaže na trojročný pobyt našej rodiny na Cypre, kde som chytal za Salamine Larnaca. Starali sme sa o potulného uličného psíka, ktorý sa citovo zblížil s najmladšou dcérkou Monikou natoľko, že po návrate domov túžila po náhrade. Bývali sme vtedy v bloku, nuž som jej zaobstaral pudlíka Boba. Huncút je poriadny, aj keď má už dvanásť rokov. Vyvádza ako puberťák. Asi pred dvoma týždňami bol na prechádzke s Monikou, dovtedy zapáral do mladšieho a mocnejšieho psa, kým neprišiel o polovicu ucha. Veterinárny lekár sa pýtal dcéry počas ošetrenia, či nechodíme s Bobom na výstavy, lebo je ochotný urobiť mu plastickú operáciu. Nebolo treba, nakoľko až taký exemplár nie je, ale asi mu časť ucha nechýba, lebo ďalej nám signalizuje každého okoloidúceho pri dome a nadáva na každé zvonenie telefónu."
Aha ho, chudákovi odhryzli ucho a ktosi si dovolí tvrdiť, že spapal Bobo cicík...
Bobo sa rád hrá na veľkého hrdinu, no bojko je poriadny. Raz v lete vošla Semanovcom do kuchyne myška. Nevedeli by o tom, ale pudlík sa triasol ako osika. Len Monika vytušila, čo sa deje. Hlava rodiny po jej upozornení porozkladala na noc nástrahy a veru ráno našli nevítaného hosťa chyteného na lep - za labky..
Pokiaľ Bobo vartuje interiér domu, exteriér má na starosti Astor. Ani nie ročný nemecký vlčiak, ktorý nahradil v koterci Dena. Gazda predstavil ďalšieho svojho miláčika:
"Vlani v lete som bol ako manažér 1. FC a tréner brankárov na sústredení v Rakúsku. Keď som telefonoval manželke, dozvedel som sa jóbovu zvesť, že Deno nezniesol obrovské horúčavy a vo veku deväť rokov dostal infarkt. Neprežil ho, bolo nám kamaráta ľúto, ale ešte viac Moniky. Tá bola u babky na prázdninách v Banskej Bystrici. O Denovom konci nevedela, preto sme sa predvídavo snažili zmierniť jej žiaľ. Zohnal som šteňa rovnakej rasy, no aj tak sa všetko nezaobišlo bez menšieho panikárenia po príchode Moniky domov. Napokon sa so všetkým zmierila a už je zaľúbená do Astora. Ale on je poriadny zbojník. Už mi roztrhal rukávy na "bufajke". Zostala mi po výstavbe domu, do ktorého sme sa začiatkom deväťdesiatych rokov presťahovali z činžiaku. Skáče do rodinných príslušníkov, ako popriadny uličník, aký-taký rešpekt cíti len voči mne, lebo už v mojich rukách videl občas remeň. Najviac si dovoľuje k Monike, hoci ona ho má najradšej. Keď ho čoskoro sám neskrotím, pôjde do výcvikovej školy, akože do psej polepšovne!"
Pri rozprávaní sa najslávnejší brankár košickej futbalovej histórie priznal k tomu, že je veľký "vtáčkar". Kedysi choval kŕdeľ kanárikov, teraz na to nemá čas. Veľkoklub si žiada svoje... Už na Cypre mali jedného papagája, priviezli si ho odtiaľ do Košíc. Je už dávnejšie vo vtáčom "nebríčku", zato Monika má teraz tri andulky vo svojej izbe. Leniví sú, ak ide o rozprávanie, asistujú však už dvadsaťročnej slečne pri štúdiu vysokoškolskej látky. Aspoň otecko tak tvrdí. Vybrala si enviromentalistiku na košickej baníckej fakulte, čím potvrdila svoju spútanosť s prírodou. Nedovolí otcovi, aby mame kúpil kožuch... Ani na MDŽ...
Sám Stanislav Seman, ktorý patril aj do vynikajúcej partie najlepšieho slovenského mužstva v druhej polovici sedemdesiatych rokov, nemá k zvieratám ďaleko. Skončil Strednú priemyselnú školu poľnohospodársku v odbore pestovateľ - chovateľ. Nečudujme sa preto, že v dome Semanovcov je až-až zvieratok. A treba ešte spomenúť okrúhly "minirybník" na dvore, v ktorom plávajú malé, milé tvory s plutvičkami. Červené karasy pre ozdobu i potešenie. Akým bol pre košických fajnšmekrov futbalu "Šanta" a teraz pre mládencov jeho švárna dcéra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
