s obrovským srdcom, to bol Karel Kryl, ktorému bol venovaný nedeľný spomienkový koncert v košickom M-klube. Za jeho tajuplným pomenovaním "Nostalgie s Krylem" sa skrývala dvojica Pepa Nos a brat zosnulého umelca Jan Kryl.
"Po Karlovej smrti bol natočený dokument o jeho živote a tvorbe. Doteraz ho však v Čechách žiadna televízia neodvysielala. Je preto zjavné, že Kryl bol nepohodlný nie len bývalej garnitúre. A práve preto sme sa rozhodli jeho umelecký, morálny a etický odkaz podávať ďalej formou takýchto vystúpení," predniesol na úvod Pepa Nos a otvoril koncert jednou so svojich piesní. Prvá polhodinka koncertu sa niesla v hlbokých, nostalgiou dýchajúcich piesňach doplnených o básne a fejtóny, ktoré recitoval Honza Kryl. Sasmozrejme, že nechýbali ani dušu drásajúce skladby z repertoáru Karla Kryla, ako Anděl, Lilie či Morituri te salutant, pri ktorých sa obaja hudobníci navzájom sprevádzali. Nástojčivé texty nenechali vnímavého poslucháča nedotknutého. Zádumčivú až ponurú atmosféru, ktorá spontánne v M-ku vznikla, pomaly striedala nádej v textoch Pepu Nosa, ktoré ľuďom radili "ako na to". Podľa Nosovej teórie treba zlo najprv definovať a keď sa s takouto podobou ľudia konfrontujú, jeho negatívne účinky sa automaticky negujú. A potom prichádza čas na riešenie. V prípade piesní Pepu Nosa ide o nadsádzku a humor, ktorý vie vydolovať aj z najbežnejších životných situácií.
"A aj keď sa ti zdá, že sú všetci proti tebe, nedaj sa, nikdy sa nedaj...," radil v jednej z nich.
"Máš pravdu, dosť bolo nostalgie, je čas, aby si pokrstil svoj album," zareagoval zádumčivý Honza Kryl, na čo Pepa Nos pookrial. Ako sme sa dozvedeli, nové CD s názvom Rok 2000 je pomenované podľa titulnej piesne, ktorej vznik tiež nepriamo súvisí s Karlom Krylom.
"Bolo to v 93. roku, tesne potom, ako sa naše republiky rozdelili," spomínal Pepa Nos.
"Spoločne s Karlem sme mali mať v Čechách koncert. Boli sme v zákulisí a naraz mi len Karel hovorí, Pepo vezmi to za mňa. Viete, keď vám niekto povie, vezmi to za mňa, znamená to niečo viac, niečo sa deje, niečo sa mení. Šiel som za ním a stihol som ho práve, keď nasadal do auta. Pýtam sa ho, že kam ide. Myslím, že v tej dobe už vedel, že za sebou pomaly 'zatvára vrátka'. Odvetil mi, ja už s touto republikou nechcem mať nič spoločné, nech sa trápia iní a odišiel. Vtedy som sa tak zamyslel, kam to celé speje a vznikla pesnička, v ktorej tipujem, čoho bude najviac v roku 2000. Či lásky, bolesti alebo niečoho iného," dokončil Pepa Nos, zatiaľ čo odkiaľsi vytiahol umelohmotnú fľašku od Fanty s vínom a riekol:
"Viete, ja som si to CD sám nahral, vyprodukoval, vydal a tak si ho aj sám pokrstím," zavŕšil svoje slová kvapkami hroznového moku. Koncert sa napokon pretiahol na dobré tri hodiny. Začalo sa nostalgicky a skončilo veselo, presne tak, ako v živote. Raz je dobre, raz zle, akoby znel odkaz oboch interpretov, ktorých dobrý zámer v Košiciach určite padol na úrodnú pôdu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
